Môj 2019 bol strašný skurvený chaos. Tento rok sa stalo asi všetko, čo sa stať mohlo. Tento rok som sa prvý krát začala cítiť aspoň trochu dospelo. Tento rok ma zmenil.

Môj 2019 začal, tak štandardne, zimným skúškovým. Posledným v bc štúdiu. A prvým, ktorého som sa nebála. Február bol nuda a mala som pocit, že nikoho nezaujímam (začínam mať pocit, že toto sa v mojom živote deje na etapy - sú obdobia, kedy všetci moji kamaráti naraz riešia svoje životy a mňa ide jebnúť od nudy). Veľa som bahala.

V marci som mala najkratšie vlasy od svojich asi štyroch rokov. A bolo to skvelé. Dopisovala som skúšku z biochemky 3 hodiny pred odjazdom do Francúzska. Blbla som na snowboarde v alpách. Nebehala som.

V apríli som sa cítila príšerne. Dopisovala som druhú zanedbanú skúšku zo zimy a napriek dobrej známke si chcela skočiť zo strechy. Celý apríl by sa dal zhrnúť slovami "ako ja túto školu dokončím"? Zase som veľa behala.

Máj? Na máj si nepamätám. Bola som na larpe. Chaosila som zo štátnic. Behala som menej.

V júni ma vyhodili od obhajoby a začal debilný rollercoaster druhej polovice tohto roka. Mala som prijímačky na mgr. Boli strašné. Nasledujúcich 24 hodín som strávila plakaním v posteli. Vzali ma. Za odmenu som šla na svoju prvú hodinu aerial hoop. Hneď som sa zamilovala. Občas som behala.

V lete sa toho stalo mega veľa. Mali sme príšernú intrákovú izbu. Bola som na svojej prvej konferencii - Portugalsko bolo super. Zomrel Darwin. Trávila som veľa času s kamarátmi. Bola som na dvoch celkom zlých larpoch. Bookla som si tetovanie. Presťahovala som sa do najmenšej a najkrajšej garsonky akú som kedy videla. Bola som nešťastne zamilovaná a veľmi som sa kvôli tomu opila. Bola som na Mallorce a bolo tam krásne. Veľa som chodila na kruhy a občas som behala. (Vlastne v júli jednu dobu fakt veľa, lebo som objavila čaro behania za šera a štípavého hmyzu v lese.)

V septembri som znovu obhajovala a štátnicovala. Bolo to super. Štátnice sú jedným z mojich naj zážitkov v živote. Bola som na skvelom larpe. Bola som veľa s kamošmi. Bola som nešťastne zamilovaná. Behala som málo.  

Októbrom začalo moje mgr štúdium. V októbri som sa nudila. V škola som sa cítila tak nejak od veci, v práci som nemala čo robiť, bola som veľa s kamarátmi. Začala som na kruhy chodiť 2x do týždňa a hľadať v tréningoch radosť, ktorú som inde nenachádzala, napriek tomu, že som mala takmer všetko, čo som v tomto bode chcela. Dosť som aj behala. 

November bol októbrov a februárov retardovanejší bratranec. Ale mám pocit, že som sa stihla celkom odzamilovať. Bola som na mnou iniciovanom "rande" (aj keď boh vie, ako to brala druhá strana). Nebola som toľko s kamarátmi. Nudila som sa. Chodila som na kruhy ešte trošku viac. Na konci mesiaca, 26.11., mi do života prišlo to najrozkošnejšie klbko s tými najostrejšími zúbkami ever. Zamilovala som sa. Behala som málo.

Prvá polovica decembra bol v podstate ešte taký november. Potom začali predtermíny a koncoročné party. Bolo to fajn. Veci nejak zapadli na svoje miesta. V škole sa cítim dobre. Siri rastie a šplhá stále na vyššie poličky. Občas mám pocit, že z nej ošediviem. Chodím na kruhy a milujem to tam. Nebehám (v januári začnem!). Včera som sa po pol roku čakania nechala potetovať. Bol to úžasný zážitok. Dnes by som šla zas. 

Neviem, ako tento rok zhodnotiť. Bol to skurvený chaos. Veľa sa zmenilo. Veľa sa vo mne zmenilo. Pevne verím, že to bola len príprava na skvelé veci, čo sa stanú v 2020. Akože, toto muselo prebehnúť, aby mohlo prísť tamto. Ale ani toto nebolo zlé. Len toho bolo tak nejak priveľa a zároveň nie dosť.

.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
motovidlo323  22. 12. 2019 01:55
Normálne aj ja rozmýšľam že skúsim tie kruhy.
Napíš svoj komentár