to jediné je môjmu srdcu
dovolené cítiť, navzdory hlave,
tá káže "choď! a kašli na to!
ale ide to?
ticho, kričiace vo mne
ako ubohý človek padajúci do priepasti,
do priepasti ľudských klamstiev
a lži, trhajúce ma na kusy...
nikdy to nebude iné,
len dvaja ma môžu zachrániť,
jeden, čo sa páči mojej hlave,
a druhý, neodolateľný môjmu srdcu...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár