šuchot peria, záber dole,
tam kde je už nebo biele
a svetlo lačne modré.
Puch trhu, džavot cudzí
ju už dávno nudí
radšej ona plážou blúdi
a zabáva dobrých ľudí.
Ľudia dobrí počúvajú
cupkajúcu drzú čaju
pýtajúcu ryby, žrádlo,
morské raky sú málo.
Dajú jej, šklbe jedlo
a už má niekam naponáhľo.
Odlieta.
Tá čajka odveká.
Škrieka, že je čajka,
mliečnobiela potápajka,
perie jedna biela krajka
s ľudskou dobrotou
sa ona hrajká.
Praská deťom balóny,
kradne kurnútky zmrliny,
na kucky trhá dlhé dni
je jej dlho, je jej nuda,
vie len lietať, ona chúďa.
Závidí tým balónikom,
ktoré deti toľko ľúbia,
slzy žeravé jej tečú krkom
vreští: ,,Tu som, tu som!“
Kto by mal rád jednu čajku,
keď je len jedna z mnoha.
Jednu malú smutnú čajku,
keď len sústa si z rúk trhá.
Hoďte im pár zrniečok lásky.
Prosím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
otvoreneokno
8. 5.mája 2011 20:39
Páči sa mi to viac ako Čajka Johnatan Livingston.
Napíš svoj komentár