hravo za ucho
a usmial sa
-tak pekne placho!-
a v rozpakoch
v toľkých rozpakoch
si zašepkal: ,,Ivi, moja Ivi."
Hanbili sme sa
spálené pocity
sa v nás miesili
a taký šťastím opití
sme sa pretláčali
spotenými dlaňami.
Hanblivé tsunami
a spenené dráždidlá
prepletení prstami
v hojdavých chodidlách.
Sklonil si tvár,
ja ju zas zdvihla.
a dvojica pier
v dotyku zmizla.
Krátke a jednoduché.
Dali sme si pusu,
jednu
a potom ďaľších desať
a pri každej jednej
hrudník začal plesať
,,Môj, môj, môj!“
Kopce
plné nežných slov,
bolesť z tvojich odchodov
prázdne sľuby,
riekanky
zvalcované pod tanky
Medzi nami vojna
hladne neoblomná.
A pod našimi nohami
zbuchol onen dynamit
hnevu.
Roztrhlo nás na zdrapy
a nechalo vytrápiť.
Raz príde ten deň
keď vypustím vlajku bielu
na stožiar k oblohe - nový plán
a ty mi mávneš k povelu
,,Všetko v poriadku, kapitán!“
Sama sebe paňou, sám sebe pán.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
narazuvzdornaa
13. 8.augusta 2012 17:24
Rozrevala som sa z náhľadu na Mojom B. nad poslednou vetou prvého odstavca.
Napíš svoj komentár