Daj pozor na moje ušká.

Oblé ušká, malé lalôčky,
tajomstvo skryme pod vlásky.
Kričia.
Smejú sa ti. Počuješ?
To je to čo potrebuješ?
Kričia.
A nech kričia, svet je intriga,
sú ako tá medovníková striga.

Vždy sa to prejaví,
sú slepci,
vždy sa hlupák objaví,
sú pokrytci,
Kričia.
Stále neviete čo?

Je to tvoja malá záhadnosť,
pre iných nepochopiteľná hádanka.
Čože?
Neobvyňujte ma za nesúdnosť.
Je. To. Jedna. Jednoduchá. Hádanka.
Čože?
Môj milý, hádaj.
Čože?
Odpoveď hľadaj.
Je to jednoduchá hádanka.
Pre mňa jedna veľká ranka.

Už viem.
Vieš, že ja som tá, na ktorú kričia,
vieš, že mňa nikdy hlúpy nezničia
Už vieš?
Viem, tvoje ušká.

Oči ako zelené hlbiny,
pery plné neviny,
porcelánové svedomie,
nevyspytateľné zázemie.
Daj si pozor na moje...
...ušká.

Počujem niekedy viac ako chcem,
je to ako rozprávkový vnem.
A čo kričia?
Nahluchlá.

 Báseň

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu