,,Nie je, len ty máš strach. Ale ak chceš, kľudne ju roztrhni,“ navrhol a pevne uchopil jej neobratné prstíky do dlaní ,,Gombíky sa zašijú.“
Pozrela mu to tváre. Triasla sa úplne celá, každý jej vlas, každá jej mihalnica obrúbená na oku, dokonca i bodky husej kože sa na nej triasli, tancovali akúsi bláznivú salsu ,,A môžem?“
,,Pozri, veď roztrhnúť gombík je také jednoduché,“ zašepkal jej do ucha a jednou rukou uchopil hlavičku gombíku, potiahol ju za desivého kvílenia šví, niťky sa uvoľnili a prepustili gombík z náručia štvorväzby a gombíček padol s mäkkým cinknutím na linoleum.
O chvíľu padal dážď gombíkov na zem a cvendžal ako roj zlatých mincí.
,,Gombíky sú preč. Zdolali sme ich,“ usmial sa na ňu a keď videl, že rezignovane zíza na podlahu, objal ju okolo pliec ,,Neboj sa, to sa zašije.“
,,A čo ak nie?“
,,Všetko sa dá zašiť.“
,,Nie, nie všetko. Ako zašiješ mňa, potom čo...“
,,Načo by si chcela zašívať? Ty si nie si istá,“ bolo to skôr oznámenie ako otázka.
,,Nie, nie som,“ priznala sa a hlava jej brnela od rozpakov ,,Cítim sa ako opitá.“
,,Ty aj si opitá,“ upozornil ju veselo ,,Opitá strachom.“
,,Opitá láskou.“
,,Nebuď taká neznesiteľná romantička, kto to má počúvať?“ netrpezlivo tľosol jazykom a tlačil ju k zárubni postele. Cestou jej vyzliekol blúzku. Na nej gombíky neroztrhol, boli to totiž veľmi pekné gombíky, sivostrieborné a v tvare periel. Akonáhle ju pretisol cez pomyslenú hranicu postele, padla na ňu a pružiny na nej zaškrípali od ťarchy jedného ľudského tela.
,,Ten madrac je preležaný,“ zašepkala.
,,Tá posteľ si už niečo odžila,“ odpovedal, pričom jej sťahoval päťprsté podkolienky ,,Zažila už tri generácie.“
,,Len tri?“ rypla si ,,Človek by povedal, že si ju prenejal niekam do bordelu.“
,,Toto je bordel.“
Stíchla a nebránila sa. Pochopila, ale pochopila to až príliš neskoro. Objala si nahé plecia a nechala si stiahnuť džíny. Striasla sa zimou.
,,Prečo?“
,,Lebo som ti to nakázal. A teraz čuš a lež.“
***
,,Prečo si ma nepretiahol?“
,,Ja som ťa nechcel pretiahnuť,“ usmial sa spokojne, líce si obtieral o jej zdurenú bradavku.
,,Tak potom čo?“ hnevala sa.
Zdvihol sa a podoprel si tvár rukou, zamyslene na ňu hľadel a stále sa usmieval ,,Len som sa chcel zoznámiť.“
,,Zoznámiť, hovoríš.“
,,Vieš. Nie je dobré sa na diskotéke vrhnúť na prvého chlapa, čo uvidíš. Každý by chcel spraviť to isté – pretiahnuť ťa a odkopnúť.“
,,Ty si to neurobil.“
,,Volaj ma fixovač panensnkých blán,“ zažartoval a naooko jej pohrozil tenkým ukazovákom ,,Si taká drobnučká. Nemáš ani chĺpky. Koľko máš rokov?“
,,Dvanásť.“
,,Dvanásť,“ odvetil a nechal svoje slová chvíľu vysieť vo vzduchu ,,Ozaj si maličká a rozumu máš tiež len za lyžičku. Nabudúce už toto nerob.“
,,Dobre,“ odvetila.“
,,Sľubuješ mi to?“ opýtal sa jej.
,,Sľubujem,“ sľúbila mu.
,,Urobila si mi radosť, maličká,“ letmo ju pobozkal na pery, ktoré ešte čišali živou nevinnosťou ,,Závidím tomu, kto ťa bude mať. A vyberaj si prosím starostlivo.“
Na ten bozk v živote nezabudla.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
btw, poznam baby co v dvanaske vazne prisli o panenstvo.