Predchádzajúce dve časti TU a TU
***
,,Prečo mi stále stojí?“ pýtala som sa samej seba a prekrižovala som nohy v snahe niečo zakryť. Vychádzala som z učebne geometrie a hrabala sa popritom v taške, aby som našla rozvrh a pozrela sa, na akú hodinu mám ďalej ísť. Majo mi niekam utiekol a typovala som, že sa rozhodol radšej drhnúť, ako sa stále pozerať na môj vydúvajúci penis. Nevyčítala som mu to.
,,Aha. Mám konštrulovanie,“ zbalila som rozvrh späť do tašky a vybrala sa rovno po chodbe.
Zrazu mi cestu skrížila akási ženská, ktorá sa na mňa usmievala ako nadržaná antilopka s kŕčovými žilami. Neprešla ma, ale sebavedomím krokom prikráčala rovno ku mne a zaklipkala na mňa zmachlenými okáľami, ako keby ma poznala.
,,Maroš, kto je zas toto? S takýmto hovädom si začínaš? Preboha, to už máš aký vkus.“
,,Pán Vrana, pomôžte mi odniesť slovníky,“ usmiala sa na mňa očarujúco a skôr než som stihla niečo namietnuť vrazila mi do náruče plnú hrsť ťažkých bachlí až som sa zatackala a drizgla na zem. Nadávajúc som vstala, pripravená dotyčnú uškrtiť bez ohľadu na trest odňatia slobody, ale učiteľka už kráčala preč.
Udýchane som ju dobehla. Už-už som otvárala ústa, ale skočila mi do reči.
,,Tadiaľto.“
,,Prečo musíš každéj ženskej robiť osobitného otroka?“ zúrila som a vláčila som sa s desiatkami kníh pod ramenom za akousi ženskou, ktorá predomnou sviežo vrtela zadočkom a hojdala sa na neexistujúcich bokoch. Šli sme dlhou nekonečnou chodbou až sme zastavili pri kabinete... kabinete angličtiny.
,,Angličtinárka?!“
,,No, Pán Vrana, položte ich tuto na stôl,“ nakázala mi.
,,Otrieskam ti ich maximálne o hlavu,“ zúrila som v duchu, ale i tak som slovníky spustila na mahagónový stôl. Na to som vystrela zčervenané ruky a popukala kĺbmi, ktoré zaprašťali ako delobuchy z kanónov.
,,Ok, ja idem,“ oznámila som nemilosrdne ,,Zbohom.“ otočila som sa k dverám a odchádzala.
,,Fuj, preč od nej. A rýchlo.“
,,Pán Vrana, čakajte!“
Zastavila som, ruka mi ostala nehybne na kľučke od dverí, zúfalo som pozrela niekam do stropu, zaťala päste a začala počítať do desiatich.
,,ČO KURVA EŠTE CHCEŠ?!“
,,Ehm,“ ozvala som sa ,,Čo by ste ešte rada, pani učiteľka?“
Pani učiteľka sa mi pozrela na vydúvajúce nohavice ,,Dneska máte zrejme šťastný deň.“
,,Ako to myslíte?“ hrala som nechápajúcu/nechápajúceho a vduchu modlikala k môjmu penisu ,,Klesni ty pako katatonický!“
,,Myslím to tak,“ prikráčala pomaly ku mne ,,Že máte chute.“
,,No a?“
Preglgla som.
,,No čo. Som prvý deň v mužskom tele, neviem to ovládať!“
,,Nechceli by ste dneska večer niečo podniknúť?“ opýtala sa ma zvodným hlasom a zakliesnila mi koleno hlboko do môjho rozkroku na čo jej môj polozobudený penis nadšene vyšiel oproti.
Mozog mi na chvíľu podal výpoveď a ja som myslela na jediné – na sex.
Predstava ako si prvý krát vrznem v mužskom tele bola viac ako lákavá – a táto pani sa mi tu ponúkala dokonca zadarmo, takže som si nemusela kupovať na rohu dvadsiatky a dvadsaťdvojky štetku za tridstať eur.
Potom som však vytriezvela a uskočila ,,Nie!“
,,Prečo nie?“
,,Pomoc!“
,,Ja totiž... ako by som to...“ vysúkala som zo seba pomaly.
,,Nikto sa to nedozvie,“ ubezpečovala ma a stále mi prechádzala kolenom po vybulenine ,,Iba si dáme pár pohárikov červeného a potom pôjdeme ku mne.“
,,Chcete si zahrať scrabble?“
,,Nie!“ podráždene ma chytila a zatlačila o stenu ,,Chcem sex!“
,,SEX?!“ vypúlila som na ňu oči.
,,Es-é-ex! To je až také nepochopiteľné?“
,,Žiadny sex nebude!“ vytrhla som sa jej.
Roztriasla sa jej brada a ufňukaným hlasom zakňučala ,,Ale prečo?“
S fistulou som zapišťala: ,,Lebo mám priateľa!“
Zasekla sa a posledné zbytky úsmevu sa jej rozpadli na žalostnú grimasu ,,Čože máte?“
,,Priateľa,“ zopakovala som opatrne a potom mi došlo, čo som vlastne povedala ,,Ivana, ty chudera, však ty si teraz v mužskom tele! Teraz si oficiálne urobila z Maroša gaya!“
Učiteľka smrkla ,,Ale ja som si myslela, že po tých signáloch, čo ste ku mne vysielali...“
,,Aké signály, doprčic?!“
,,To sa vám muselo zdať,“ namietla som ,,Žiadne signály som vám nevysielalaaaal.“
,,Ale hej!“ dupla nohou.
,,Ale nie!“ dupla som tiež.
,,Áno!“ zvreskla.
,,Nie!“ tiež som zvreskla.
Rozplakala sa ,,Zničil si mi život! A teraz som sa pri tebe ešte aj strápnila.“
,,No. To hej,“ uľavila som si v duchu škodoradostne ,,Od Maroša dáš tie svoje nenažrané packy preč, je ti to jasné? On je môj!“
Zúfalo sa na mňa pozrela. Bolo mi jasné, že čaká na odpoveď.
,,Ehm,“ odkašlala som si ,,Nalakujem vám nechty? Mám v tom prax.“
A na tieto slová sa rozplakala ešte viac.
,,Bože, ženská, čo to robíš?!"
Bola som nútená využiť nohy a utiecť niekam do bezpečia.
Poobede som si zbalila do batohu všetky najhlavnejšie veci a absolvovala príšerný telefonát so svojou svokrou – oznamovala som jej totiž, že idem do Bratislavy (zážitok s angličtinárkou som radšej prešla mlčaním). Dostala som pekný výplach žalúdka, tri zdrby, osemnásť nadávok a štyri odhováračky. Keď som skladala, bola som už riadne zdeprimovaná a vyšťavená a bola som rada, že je koniec.
Kedže som si ráno nepichla inzulín, začali sa mi triasť a potiť ruky a hlavu som mala ako v jednom ohni. Bola som príšerne ospalá a unavená, ale i tak som sa premohla a odišla na stanicu. Tam som si kúpila lístok na vlak a viva la Bratislava. Dúfala som, že svoje telo, alebo aspoň zbytky čo z neho ostali, nájdem doma.
O pol druhej poobede som už pekne stála pri svojich vchodových dverách a búšila na ne s jasným úmyslom ich vylomiť, ak mi nikto neotvorí ,,Otvorte mi niekto! Haló!“
Nečakala som dlho. Dvere zaškrípali, pootvorili sa a von vykukol Maroš. Akurát, že bol v mojom tele. Ruky mal na mojom hrudníku a hral sa mi s prsiami.
,,Okamžite si prestaň mačkať moje cecky!“ zrúkla som naňho, strhla som mu ruky z mojich pŕs dole a prešla som do svojho vlastného bytu. Vyzula som si tenisky a s hysterickým dupotom vošla do izby. Tam mi klesla sánka až po podlahu.
,,Upratal som ti izbu,“ pritúlilo sa ku mne moje telo ,,Poviem ti, horší bordel som ešte nevidel.“
,,Ty parchant.“ zašepkala som a prísne sa k nemu otočila ,,Tia prsia mali znamenať čo?!“
,,No. Vieš. Ja som trochu skúšal, aké to je byť dievčaťom.“
,,Ty si sa robil?!“
Moja bucľatá tvárička sa začervenala ,,Hej. V škole.“
,,V škole?!“
,,No vieš, tvoje spolužiačky sa tam nemali na telesnej prečúravať polonahé a skrátka došla na mňa chuť.“
Zvalila som sa v mrákotách na posteľ ,,Tak na toto nemá ani tvoja nadržaná angličtinárka, ktorá ma chcela pretiahnuť v kabinete.
,,Čože?“ zvýsklo pre zmenu moje telo a Maroš v ňom.
A tak som sa pustila do obšírneho vysvetlovania.
***
Posledný diel i Hawrana
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár