Hadíme sa okolo seba, preplietame vlasy do uzlov, vnárame prsty do svojich tiel, ťaháme, škriabeme, mraučíme, naťahujeme sa o každý kúsoček mäsa toho druhého. Párame švy, zvliekame si bavlnenú kožu, kreslíme si nechtami červené kryhy ľadovcov.

Železná konštrukcia postele pláva a kĺže po linoleu, žalúzie prašťajú pod náporom tmy a hviezd. Kométy vrážajú do lámp, sklo žiarovky sa triešti , okololetiace muchy strácajú svoj zrak a odlietajú totálne slepé s podpálenými krídlami. Zúfalo narážajú do okien, hľadajú cestu von a následne sa vmotávajú do striebristých povlakov záclon.

Burácanie posteľných zážitkov. Zlievajú a syntetizujú sa do jednej časti. Nabiehajú na rytmus, mravce pod posteľou zažívajú zemetrasenie tretej richterovej stupnice a bojujú za záchranu svojich životov. Pudy vždy mali prednosť pred ľudskými životmi. Pudy vždy dokázali prejsť i cez tie najmenšie škárky a zboriť všetci zábrany.

Vynašiel sa nový prvok. Je to kyslík zreagovaný s výlučkami potu a spermií. Koncetrácia je prudko horľavá, pozor na to – a predsa riskujú. Plody zeme dozrievajú a následné hnijú na porcelánovom kastróle pri zakrvavených nožíkoch a ženskom kriku. Obieha nás kolobeh života

Fučiac sa odanalyzovali a zostali len spokojne ležať vedľa seba.

Muchy pokapali.
Hviezdy popadali.
Mravce pošliapali.
Hlavne že bol orgazmus.

 Blog
Komentuj
 fotka
otvoreneokno  25. 4. 2011 19:07
Ono to proste ale iné nikdy nebude. Orgazmus a už sme dosnívali.
 fotka
snowyflake  26. 4. 2011 16:01
veľmi dobré
Napíš svoj komentár