Ja mám rada teba.
Máme sa radi.
Navzájom.
Proste ty a ja.
Alebo ja a ty.
A teraz si urči x a y.
Daj ich od seba.
A ujasni si to.
Kde stojím ja a kde už ty.
Nerada niečo delím.
Niektoré veci patria proste k sebe.
Ako ty a ja.
My obaja.
Maroš, chyť ma za ruku.
Tak chyť ma.
Preklopme si prsty
cez hánky. A pozeraj.
Moja ruka má päť prstov.
Tvoja ruka má päť prstov.
Spolu je to desať.
Také jednoduché!
Ak odelíš číslo desať
odseba.
Nie je to to isté.
Jedna a nula je menej ako desať.
***
Je tak ťažké to pochopiť,
že prsty sa dajú uchopiť
navzájom? A tuho? Silno?
Mäkko a nežne? Vrúcne?
(a ich oddelenie bolí?)
***
My nie sme rovnobežky.
Obaja bežíme niekde inde.
Ale aj tak sa pretneme.
Raz.
V jednom bode.
A potom sa opäť rozchádzame
do opačných strán.
Maroš, ono to naozaj bolí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
otvoreneokno
7. 11.novembra 2011 00:50
wtf?
Napíš svoj komentár