pohúžvaná
mi tróni na čele
obšklbaná
stiahnem si ju dole
zrolujem na guličku
a odfrnknem.
Preč.
Už nechcem.
Nálepku.
Ráno sa zobúdzam
tvár hmatám
a nálepku mám opäť
na čele.
A nejde dole.
V noci ju tam
niekto priklincoval.
Identitu mi vzal
dav pokryteckých ľudí,
čo na prvý pohľad súdi.
Som zlatý rám
s reprodukciou.
Nie som obraz Monetov.
Nie som orginál,
čo by vám dych vzal.
A mám nálepku:
zľava 85%.
Som až tak lacná?
Celý život len odlepujem
svoje nálepky
čo sa mi lepia na podrážky
topánok.
Kam len tie nálepky skryjem?
Kam ich dám?
Kam schovám?
Nikto sa o nich nesmie...
...dozvedieť.
Stretávam nových ľudí
a nálepka mi z tváre kričí
že to som ja.
Nesvoja
sa snažím ukázať tvár
skrz prenálepkovanú tvár.
Toľko ma ničí,
že som len ceduľa a výklad,
na ktorý je výhľad.
Že ľudia dali cenu
môjmu menu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár