Sedela som vytrasená v čakárni a prehrabávala sa v nespočetnej hromade ženských magazínov a časopisov. Čiže som si prečítala najnovšie klebety o tom, kto s kým, čo s ním a kedy a ako s ním. Tiež som sa dozvedela, že Martinka dostala nové diskoguľové gaťky a podprdu a môjmu zraku neunikla ani daľšia diétka ako schudnúť do Štedrého večera až štrnásť kilogramov.

Už som vám niekedy vravela, ako neznášam ženské časopisy? Sú to nehorázne braky. Ak sa niekedy zmocním vydavateľstva a stanem sa šéfredaktorkou, 85% článkov vyhádžem a nahradím ich niečím zmysluplnejším. Takéto jalové svinstvá sa jednoducho nedajú.

Moje nevinné očumovanie polonahých dievčat však ukončil škripot dverí a zákerne volajúca zubatá. Teda zubárka. Je čas! Odhodila som časopis späť na stôl a nadšené spolusediace (rok 35), čakajúce v rade, sa naňho s nadšeným zapišťaným vrhli. Časopis si však po dlhom boji vyšklbala babička s fialovými vlasmi a zvyšné dve ju začali nafučane komentovať, tak neskutočne nenápadným spôsobom, že by im rozumel i hluchý.

,,Tak slečna, aký máte problém?“
Sestričku mám rada. Mám ju rada preto, lebo sa mi nešpára v ústnej dutine s fanatickým úsmevom hlodavca, ktorý je rozhodnutý mi vyšpárať každý mikrometer kazu.
,,No. Tuším sa mi odlomila blomba.“
,,Takže žiadne vŕtanie?“ opýtala sa sestrička milo.
,,Nie,“ vytešovala som sa.
Za chrbtom sa mi čosi škodoradostne zachechtalo ,,To sa ešte uvidí.“
Už som vám povedala, ako veľmi neznášam zubárky? Veľmi!
Zaryla som nechty do stola a kusla si do jazyka, aby som niečo škaredé neodsekla. Odovzdala som milej sestričke kartu poistenca a išla som si sadnúť na sedačku. Vycenila som hryzáky do svetla reflektora a potešený úsmev zubárky mi hneď prezradil, že to nebude len o blombovaní vypadnutej blomby.

,,Tu a tu máš kaz!“
Omráčene som na ňu zízala.
,,To si robíte srandu?“
,,Moja drahá, ako si to umývate zuby?“
Dva krát denne doprčic!
,,A čo moja blomba?“
Uškrnula sa na mňa ,,Najprv vám to tu vyčistím od kazov“
,,Nie!“
Vytiahla vrták, spustila ho, ozval sa ten príšerný zvuk drnčiaceho kovu a priblížila sa mi s ním k ústam. Najprv mi ale samozrejme strčila niekam až do hltanu odsávačku, ktorú som takmer poslala zdĺhavou trojdňovou cestou do tráviačky.
,,Tak maličká, otvor papuľku.“
Ja som maličká?
Poslušne som ale roztvorila ústa ešte viac, toľko, aby mi mohla vidieť až do žalúdka.
,,Máš hrozné ústa. Taká malá papuľka a toľko zubov v nej. Mala by som ti vytrhnúť dve stoličky, zaberajú ti tu miesto.“
Podráždene som zareagovala s vyschnutou hubou ,,Mhumhum!“
,,Viem, že je to dobrý nápad. Nemusíš mi ďakovať. Urobím ti to už dnes, dobre?“
,,Uhmuhm!“ ručala som nesúhlasne.
,,No a potom by som trošku zapracovala na päťkách. Tie by sa tiež možno zišlo vytrhnúť, aby mali tvoje zúbky dostatok miesta.“
Vypľula som jej do výstrihu odsávačku a konečne sa dostala k slovu.
,,Tie zuby nie sú pokazené! Nebudete mi ich trhať!“
Vypleštila na mňa oči, voľnou rukou zobrala oslintanú odsávačku a strčila mi ju späť pekne pod jazyk ,,Nerozprávaj, lebo ti vyvŕtam zlý zub.“
A to som ešte nevedela, že tie slová sú osudové.

,,Tak moja, vypláchni si ústa.“
S krvavou papuľou som na ňu nepekne pozrela a zašušlala ,,Šo žaš?!“
Strčila mi do ruky plastový pohárik s tekutinou, ktorá vyzerala maximálne vieryhodne, niečo ako kyselina sírová zriedená s lúčavkou kráľovskou. Vypláchla som si ústa a naklonila sa smerom k úmývadlu, že to vypľujem. Lenže vtedy ,,akoby náhodou“ sa zubatá teta pohla a drcla do mňa takou silou, že som si skoro všetky zuby vybila nárazom o porcelánové umývadlo. A verte mi, že ten náraz bol na čerstvo prevŕtané zuby bolestivý.
,,Do piše!“ zaprskala som.
Z huby sa mi vyvalilo dva krát toľko krvi a ja som začala zúfalo bľačať na zubárku.
,,Dievčisko, nevieš dávať pozor?!“ zrúkla na mňa ona.
Starostlivejšiu ženskú som teda nevidela.
,,Krf, krf!“ vrešťala som s rozďavenými ústami ,,Feče mi krf!“
,,Ale však to je po vŕtaní bežné,“ odsekla ona.
Nemiesto toho, aby som sa dočkala ospravedlnenia a snahy mi zastaviť krvácanie, mi milá teta zubatá podala vreckovku a stihla mi aj vynadať, že som jej oprskala najobľúbenejšie tričko.
Jej tuším ten nadbytok dentínu začal liezť na mozog. Inák to vysvetliť neviem. Alebo sa rozhodla robiť dobrú ukážku pre Slovenské zdravotníctvo. Asi toľko k tomu.

Potom som si konečne utrela papuľku a z tesákov sa mi konečne prestala valiť tá zázračná tekutina života. Chcela som už odísť. Mala som toho všetkého akurát tak po krk. A keby len to. Mala som toho až po žalúdok.
Lenže teta ma zatlačila do sedačky, že ešte neskončila.
,,Och, bože, ty si pohla zúbkami!“
Nie, nie, nie, povedzte mi niekto, že to nie je pravda, že...
,,Ja som ti vyvŕtala zlý zub!“ povedala na oko ľútostivo ,,Ale to hneď napravíme.“
Už som sa ani nevládala hnevať. Bola som zúfalá.
Apaticky som sa zvalila do kresla a odkvecla.

O hodinu a pol som sa vypotácala z dverí s kartičkou poistenca v jednej ruke a s výdavkom peňazí v druhej ruke. V hube som mala nadžgatú hromadu vatičiek a vreckoviek, aby sa mi utlmila bolesť.

Tety, babky a zvyšok ľudí na mňa podráždene fľochli, že zdržiavam a ku zubárke sa do vnútra rýchlosťou svetla stihla nasáčkovať fialová babička. Dvere sa zaklapli, ale i tak bolo dosť jasne počuť, o čom sa tie dve bavia.
,,Maruška, ako sa máš?“
,,Dobre Ivetka, dobre.“
,,Fajn Maruška moja, sadni si do kresla a ja sa ti posnažím opraviť ti to bez akejkoľvek bolesti.“
,,Ty si taká milá, Ivetka!“
,,Ku tebe, ku tebe, Maruška. A akože sa máš, ako?“

Vo vrecku sa mi zdvíhal nožík, keď som to počula. Ale radšej som sa odgrágľovala do najbližšieho bufáča, tam hapla na stoličku a objednala si tri čaje s citrónom.

A viete čo? Tuším zmením zubárku. Zase.

 Blog
Komentuj
 fotka
otvoreneokno  15. 12. 2010 18:41
Toto je krutá realita?
 fotka
domiki25  15. 12. 2010 19:47
mojeeee
 fotka
agatha13  15. 12. 2010 21:46
to fakt? či si robíš srandu?

môj zubár je tak skvelý.v živote som sa nebála keď som k nemu išla a mám ho rada...toho by on schopný nebol...

ale pred tým,kým som ho nezmenila aj ja som mala takú otrasnú zubárku!ba ešte horšiu!

veľa šťastia
 fotka
neoriginalna  15. 12. 2010 21:46
oddnes MILUJEM moju zubarku. tusim jej to v stredu aj poviem
 fotka
cocca-colla  15. 12. 2010 22:01
Perfektné..



Zubári sú svine. A to mám dvoch. Pričom jeden mi na pomaly zhnité zuby hovorí, že sú krásne rovné a druhá mi nadáva, prečo si ich neumývam a nechodím zubárovi. A hádaj sa s nimi.. Komu uveria?
 fotka
nataly005  16. 12. 2010 13:35
Neznášam zubárov! :/
 fotka
uspavanocka  16. 12. 2010 17:25
ja som dnes dostala strojček a môôžem lne povedAť že lepšiu zubárku nepoznám
 fotka
azizi  17. 12. 2010 00:04
Och, to znie desivo Ale úžasne si to celé opísala, tak pútavo...



Ja som mala panický strach zo zubárov, pretože moja zubárka nepoužívala anestézu, dokonca aj keď ju použila a bol to pritom malinký kaz, tak ma to neskutočne neznesiteľne bolelo. Tak som sa bála, že som veľa rokov k zubárovi vôbec nešla. No keď už ma bolel zub, tak som bola nútená... Po dlhom čase hľadania som si asi pred rokom našla novú zubárku. Prvé razy som k nej chodila totálne vyklepaná, búšilo mi srdce, jednoducho panika. Teraz k nej už chodím bez akéhokoľvek strachu Je veľmi milá a žiaden zákrok ma u nej nikdy nebolel... Len je príliš drahá, tak neviem, či k nej budem aj naďalej chodiť
 fotka
tisko  22. 12. 2010 19:04
aj ja mám hroznú zubárku ale nie až tak j**nutú



a túto ti radím vymeniť
10 
 fotka
kaylee  31. 12. 2010 00:37
oneskorene okomentujem

uprimne ta lutujem. sice netusim co prezivas kedze ja som v zivote nemala kaz a zubar ma miluje kedze mam v tomto ohlade dokonaly chrup a jedine co je na nom divne je to ze sa so mnou rozprava ked sa mi hrabe v ustach alebo mi kaze drzat usta otvorene az kym mu sestricka nepripomenie ze nemozem odpovedat viac ako uuuh a potom ma necha tak
Napíš svoj komentár