bola raz bábika
Jej pery od vína
a v očiach nevina.
Šatočky z bavlny,
vietor ich zavlní.
Myšacie vlasy
v dvoch copoch nosí.
Zelené hlbiny
a úsmev bez viny.
Porcelán bez kazu
na líci jedinú slzu
Bolo to dlho
čo som nechala bábiku
ležať len nehnute
na nočnom stolíku.
A práve dnes v noci
utíchol tlkot malých
porcelánových srdcí.
Rozbili bábiku!
Na zemy porcelán na kusy
nik ho už nezlepí.
A nedá dokopy
jej žiarivú tvár.
Teraz už vie
čo premňa znamená
bábika bez mena.
Len keby nebolo
tak strašne neskoro!
Život je javisko
na ktorom musí hrať
a aj keď jej srdce krváca,
stále sa musí smiať.
(Napísala L.E. 18. září 2008 v 23:55)
(To boli časy, keď písala pre mňa. To boli časy, keď napísala pre mňa túto báseň. To boli časy, keď ma ľúbila. To boli časy, keď sme sa potajme bozkávali pri Modrom kostolíku. To boli časy, keď som bola jej jediná, jej jediná porcelánová bábika, ktorá ju nadovšetko milovala. To bol teplý marec, horúci apríl a napokon chladný mŕtvy máj, ktorý ma popraskal na porcelánovej pleti.)
Keď už nedodržala sľub, že mi neublíži, dodrží aspoň ten ďaľší.
A to ten, že neublíži svojej priateľke, ktorú teraz má a ktorá ju ľúbi nemenej než ja vtedy.
Dosť bolo rozbitých porcelánových bábik na tomto svete.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sibbonah
23. 12.decembra 2011 19:08
Neviem čo napísať. Ty píšeš tak.... smutne. Ja... musíš byť úžasne silná osoba.
Napíš svoj komentár