žialu verne verný,
klopká a prosíka,
v triaške ani osika.
,,Ocko, ocko, otvor dvere,
smútok ma tu na nôž berie.“
Ocko pácha trestný čin,
v duši tmavý Osvienčim,
v krvi lacný alkohol,
ktorý k zlosti pomohol.
(Ocko, ako si mohol?)
,,Synu, ty nie si môj syn,
za hriechy sa v izbe čiň!“
V žalúdku motýle,
otrhané a bez krídiel,
srdce zovreté strachom,
kričí znova s plačom:
,,Ocko, ocko, otvor dvere,
žime predsa radšej v miere.“
Láska zhasla ako popol,
ktorý ocko rozfúkol,
preč, preč,
všade navôkol.
Z úst dym vyfúkol:
,,Synu, ty nie si môj syn,
kebyže mám syna, som s ním.“
Schúlený na pelasti,
izba plná bolestí,
umrela nádej, umreli sny,
odrátali všetky dni.
,,Ocko, ocko, otvor dvere,
smrť už ničí piliere.“
Stisol kľučku, povolil,
synovi von dovolil
Otec zhľadí vysoka,
len krvavá mláka,
a z okna sa tričko pláka.
,,Synu, synu, ty nie si môj syn,
leť dole oknami a v pekle zhyň.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
cupcake182
22. 1.januára 2011 14:44
krásne
Napíš svoj komentár