On.

,,Zahráš mi niečo na gitare?"
Boli sme v tesnom objatí, ktoré ma vyprosťovalo zo všetkých negatívnych myšlienok. A pri nohách nám ležala moja gitara, ktorá dokonale zapadala do našej klišoidnej atmosféry. Chvíľu som váhala, ale potom som ju zobrala do rúk.
,,Zahráš potom i ty mne?" zaprosila som. Ticho a žobravo. Nehral mi predsa už tak dlho...
,,Nie," odbil ma ,,Hraj."
A tak som hrala. V tej chvíli mi to prišlo tak neskutočne normálne- niekomu len tak hrať a pritom nemať žiadnu tvrdošijnú pochybnosť sama o sebe.
Usmieval sa.
,,Hráš dobre."
Celý život som čakala na to, kým mi povie, že hrám lepšie, ako dobre.
Moje úsilie v tej chvíli opadlo. Nie na dlho, ale predsa.
Len dobre...

V posteli. S vankúšmi pod hlavou a pierkami medzi prstami, ktoré nás obsypali ako čerstvo napadaný sneh.
Prechádzal mi rukou po spodnej časti stehna a ticho si čosi pobrukoval.
Zachvela som sa.
Všimol si to.
,,Ty strachopud."
Mlčala som. Zaťato, ale dýchavične.
,,Dobre vieš, že nie som nijaký násilník."
,,Nie," pritakala som bez rozmýšlania.
,,Budem čakať."
,,Ja viem."
,,Nikam sa neponáhľame. Nemusí to byť ani dneska ani zajtra."
,,Ja viem."
,,Páči sa mi tvoj strach."
Vytreštila som oči.
,,Milujem ťa."
A zrazu len nekonečné bozky na pery a ruka nenásilne sa ťahajúc ku onému miestuu.
,,To sú len slová."
Zasekol sa ,,Čo?"
Nechcela som to zopakovať. Len tak mi to uniklo z úst.
,,Počul som to," upozornil ma.
Odtiahla som sa ,,Tak načo sa pýtaš?"
,,Sú to len slová? Tak?"
Preglgla som.
,,Ty mi neveríš?"
,,Ja...ja neviem."
,,Ver mi."
,,Tak dobre," vydýchla som na prázdno ,,Verím ti."
Vyznelo to hrozne smutne takmer až melancholicky.
Môj povoľný a mäkký tón ho uvedomil k tomu, že nič nebude.
Opäť sme si spolu ľahli, ale už sa o nič nepokúšal. Z časti sa mi uľavilo, ale z veľkej časti mi bolo nehorázne smutno, že som ho opätovne nemohla potešiť.
Si strachopud. Daj mu.
Nie.
Sex nie je až tak veľa, ako si myslíš.
Potriasla som hlavou, aby som sa zbavila dotieravých myšlienok.
...je to len sex. Chce to. Sakra, je to chalan.
Tak dobre. Nie. Ja neviem. Nemôžem.
Si hlupaňa.
Ak sa ospravedlním, možno to pochopí.
Nič nepochopí.
Pritúlila som sa ,,Prepáč."
Neodtiahol sa. Ležal úplne letargicky.
Bola som zúfalá. Čo je to s ním?
Chytila som ho za rameno a a potriasla s ním ,,Je mi to ľúto."
,,Viem."
,,To je až tak vidieť?
,,Nie. Cítim to."

Držal sa s ňou za ruky. Ich tiene boli komicky predĺžené po chodníku a len tak sa prehýbali v slnečnom dni.
Počúvala som ich len na pol ucha. Viac som sa sústredila na neusporiadané a zmätené myšlienky.
Vidíš, ako si dopadla. Má inú.
Ale vieš, že jej dá kopačky, ako sa s ňou vyspí.
Aspoň niečo. Ľúbi ju. A teba nie.
Zaštípalo ma v očiach, ako keby mi do nich niekto vpichol rozžeravené ihly.
Trp, ty hlupaňa. Mala si mu dať.
Aby som skončila ako ostatné?
Dotieravý hlások v mojej hlave však zmizol.
Zastali. Ukazoval jej niečo v diaľke. Ona sa smiala. A potom sa pobozkali.
Zovrelo mi to srdce.
Obzrel sa na mňa a zoširoka sa usmial.
,,Lesknú sa ti oči."
,,Asi od sĺz, ty pako," zamumlala som.
Ticho vydýchol.
,,Sľubujem ti, že mu potom dohovorím."
Zvedavo som naňho pozrela.
,,Vážne," potvrdil.
,,Čo ti dal frajer kopačky?" otočila sa na mňa tá jeho odproná novicka.
Sladkasto som sa usmiala ,,Kôli jednej vymletej barbíne."
,,To je mi ľúto."
V očiach jej to zívalo prázdnotou. Žiadna energia, žiadna živelnosť, žiadny zmysel života. Bola naozaj tupá.
Vedel to. A vedela som to aj ja.
Zastali sme pred bránou domu.
Významne na mňa pozrel pohľadom, ktorý hovoril za všetko.
Iba som mikla pleciami a otočila sa na opätku a odišla preč.

Bolo pár minút po polnoci, ked sa na chodbe konečne rozsvietilo špinavé sotva svetielkujúce svetlielko žiarovky.
Srdce mi búchalo ako zvon.
Triasla som sa od zimy a rozhorčenia.
Usmial sa, ako ma uvidel. Stisol kľučku a nechal ma vojsť dnu.
,,Si celá uzimená."
,,Čakala som skoro dve hodiny!"
,,Nemôžem za to, že hentá je frigidná."
Bolestivo som sa usmiala.
,,Ublížiš jej. Ona nečakala, že to bude len sex."
,,Dievčatá, ako ona, by sa mali tvrdo poučiť."
,,Ja tiež," povedala som skrz zuby.
,,Ty sa poúčať nemusíš."
,,Prečo nie?"
,,Lebo s tebou som mal len takýto kúsoček od vážneho vzťahu."
Privrela som oči. Po toľkých mučivých minútach a po tejto vete som viac nedokázala.
Čosi vlhké mi stieklo po líci.
Ťažko povedať, koho z nás to prekvapilo viac.
Prvý krát som na ňom videla, že nevie, čo urobiť. Ten sebavedomí suverén sa zrazu rozpačito usmieval a prešlapoval z nohy na nohu.
Zotrela som si slzu a slzy, ktoré sa len chystali vytiecť.
,,To je od toho vetra," zamumlala som.
,,Jasné, chápem, máš vyštípané oči."
Bolo od neho milé, že pristúpil na moju hru.
Otvoril náruč.
,,Poď ku mne. Zohrejem ťa."
Bezhlavo a bez rozmyslu som sa mu zaborila do hrudníku a nechala si polámať rebrá od tuhého objatia.
Jedna z tých vzácnych chvíľ znova nabrala svoj obrat.
Vdychovala som dámsky parfém, ktorý naňho prešiel, z jej objatí, ktorými ho tam hore čatovala.
Rozplakalo ma to ešte viac.
A on to vedel.
,,Prepáč. Zašpiním ti bundu."
,,To nič, každý plače. Ak ti to pomôže, ak sa ti uľaví, pokojne sa vyplač."
Otázne je, či to nemal byť on, kto sa mal ospravedlniť a plakať.
Asi nie.

,,Meníš sa."
Mlčky som zízala na vzdialený bod za ním.
,,Si rozhodnejšia a silnejšia ako kedysi. Hoci stále nie dosť."
Poznala som tieto slová naspamäť. Dosť často som ich počúvala.
,,Takže ty niekoho máš, je tak?"
Trochu som sa usmiala a prikývla ,,Hej."
,,Aký je?"
,,Fajn."
Vzdychol.
,,Tak tento tiež nie. Nevydržíš s ním dlho."
,,Prečo nie?" zaútočila som podráždene.
,,Lebo. Je fajn. Aj ten pred tým bol fajn. Aj ten predpred tým bol fajn. Všetci boli fajn. Prečo by mala teda táto fajnovka byť daľšou dlhodobou láskou?"
Pochopila som.
Mal pravdu.
Vedel a tušil toľko vecí.
Práve pre toto som ho tak strašne a slepo milovala.
,,Nikdy nevieš," skúsila som trochu vyhýbavo.
,,Robíš stále tie isté chyby. Znova a znova. Zabíjaš sa."
,,Vieš, že ľúbim len teba."
Potešilo ho to. Vždy sa tešil, ked počul tieto slová.
,,Vážne?"
Priblížil sa.
Cúvla som a v hlave spúšťala obranný mechanizmus.
,,Netvár sa, ako keby si o tom nevedel."
,,Nezahováraj. Ty ma ľúbiš?"
Už nebolo kam cúvať. Narazila som chrbtom o pevný múr.
Tak mu to to zopakuj.
Aby som si spôsobila daľšiu ranu rovno do srdca?
No a? Máš jedinečnú príležitosť. Vieš čo bude, ak mu to povieš.
Odovzdane som naňho pozerala ,,Tak áno."
Ruka mu zašla za môj krk, aby si ma tak pritiahol bližšie ku svojím perám.
Totálne zlyhanie mojej sebavôle.
Nemohla som dýchať. Zrazu... zrazu ako keby existoval len on.
Prstami som zatápala po jeho ramenách a pevne ich stisla.
A želala som si, aby som sa v tej chvíli stratila navždy.

Hrala som mu na gitare. Opäť. Myslela som, že mu to zlepší náladu.
,,Preboha," zdvihol sa po chvíli z postele ,,Keby si aspoň vedela na tej gitare hrať!"
,,Prosím?"
,,Počula si ma dobre."
,,Ale ja... myslela som si..."
Zlomyseľne sa usmial ,,Hráš otrasne, miláčik."
Odchádzala som s pošliapanými ideálmi a zariekla som sa, že na gitaru už nikdy hrať nebudem a že ju nechám tak. Najľahšie bolo povedať, že to neviem, alebo ešte ľahšie bolo hrať sa na blbú.

Stretli sme sa opäť. Pri dunajskom ramene. Obaja od hlavy po päty nastriekaný sprejom proti komárom. Bohvie, či ten repelent pomáhal. Jeho štípali viac ako mňa. Škodoradostne som si myslela, že zaslúžene.
,,Už to bude dosť dlhá chvíla, čo sme sa takto naposledy stretli," začal ticho, pričom ma rukou pevne objímal okolo pása.
,,Niekoho mám," povedala som na rovinu.
Preglgol. Ochladol. Ale objímal ma stále rovnako tuho.
,,Aký je?"
Prižmúrila som oči a snažila sa nájsť tie správne slová. Usmiala som sa pri myšlienke naňho. Ale definovať ho jedným slovom, jednou vetou? Takmer nereálne.
,,Je ako ty," povedala som. Vystihovalo to celú situáciu, všetko to odsratie času a všetok úľavu, čo som v sebe mala.
Zasmial sa.
,,Tak tento nie je iba fajn?"
,,Nie, on nie je."
,,Ale nie si na ňom taká lipnutá, či?"
,,Nie som. Chápeš. Prvá láska je vždy najsilnejšia," nepatrne som sa k nemu pritúlila.
,,Chápem až pridobre," zavrčal.
,,Hneváš sa na mňa?"
,,Nie. Som šťastný s tebou. Ale aspoň konečne chápeš, prečo som ťa nemohol milovať rovnako ako ty mňa."
Tupo som naňho zízala a konečne všetko dávalo svoj zmysel.
,,Nevieš zabudnúť na svoju prvú?"
,,Ani nezabudnem. A ty tiež. Na prvú lásku sa nezabúda, že láska?"
Šibalsky som sa pousmiala ,,Akoby som mohla na teba zabudnúť?"
Zasmial sa ,,Aspoň niečo som ťa naučil."
,,Si dobrý učiteľ."
,,Teraz budeš učiteľkou ty," pozrel na mňa drvivým pohľadom ,,Si jeho prvá, či nie?"
,,Prvá a jediná," zanôtila som.
,,Môžeš mu spôsobiť nehoráznu bolesť. Naučíš ho. Si teraz učiteľkou lásky. Si láska sama. A on raz bude robiť to isté svojmu druhému dievčaťu."
Vzdychla som a pozerala som radšej na kačku ktorá sa čľapkala v žabinci.
,,Nechceš niesť zodpovednosť za bolesť, čo mu spôsobíš, že?"
,,Neviem, či to dokážem," priznala som.
,,Raz sa to rozpadne. A je jedno kedy. Či o mesiac alebo o rok. Bolieť to bude aj tak."
Potiahla som nosom.
,,Som s ním šťastná."
,,Šťastnejšia ako so mnou?"
,,Dostatočne šťastná, aby spomienka na teba nebolela."
,,Som rád, že ťa to už nebolí. Myslel som si, že sa zbláznim, ako som videl, koľko sa trápiš."
,,Veru."
,,Skoro dva roky."
,,Mlč!" zahriakla som ho ,,Jediné čo ti vyčítam, že si to skúšal na naivnú trinástku. Mohol si počkať kým budem mať pätnásť. Vlastne, nemusel si to nikdy urobiť. Prečo si to urobil? Prečo si ma zničil?"
Zrazu vo mne vzbĺkli výčitky a jeho objatie mi pripadalo nemiestne.
,,Ivi, čo to nechápeš? Zamiloval som sa. Druhý krát."
Klesla som v duchu ,,Chceš tým povedať, že...?"
Prikývol ,,Hej. A zrazu máš všetky odpovede na nezodpovedané otázky."
,,Doprčic."
,,A teraz budeš žiť svoj druhý život s ním. A neskôr mu zlomíš srdce."
,,Musím?"
,,Budeš mať z pekla šťastie ak vám to klapne natrvalo."
,,Sakra, sakra, sakra."

Ako sme sa lúčili, dal mi pusu na pery. Nič to so mnou nerobilo. Nechápala som to.
Usmial sa ,,Takmer mi bude chýbať moja malá naivná Ivka."
,,Ja nechápem, že je zrazu preč. Myslela som si, že sa jej nikdy nezbavím. Bola to krava."
,,Vidíš. Život to má dobre premyslené."
,,Je mi trochu ľúto, že ty a ja..."
,,Nie," odmietol rázne ,,Ži. S ním."
Dívali sme si do očí a ľudia okolo nás sa usmievali.
Naklonil sa k môjmu uchu a zašepkal posledné tri slová:

,,Opatruj si ho."

 Blog

52 0 0 0 0

Komentuj

27 komentov k blogu