Lacná šťanda, lacný opiát. Stískam si ho v prstoch na stopke od lesklého pohára. Na okrajoch tancujú letokruhy pier a úsmev mám zmáčaný v kyselkavej chuti dozretých jabĺk. Tancujem, vínko sa mi rozlieva ponad okraje rovno na šmolkovitý koberec a ja sa hrám na dospelú slečnu s motúzom peňazí obkrúteným okolo prstu.

Páči sa mi ten pocit ľahkosti, páčia sa mi šmuhy svetielkujúce okolo mňa, páči sa mi postupné zaliehanie v ušiach a uzamykanie všetkých starostí do železnej klietky na desať západov. Tam čuš, ty bešia biedna a nehýb sa! Čuš. Daj pokoj. Teraz som tu len ja a moja stratená hlava, v údolíčku tancujúca krava, čiernobielo strakatá.

Klesnem do kresla, zahryznem sa s chutnou vervou do pomaranča, nechám si stiecť vyprsknuté kvapky od brady až do priehlbinky medzi prsiami. Otváram kartón jablkového džúsu, nalievam si ho do elegantného pohára a hrám sa na to, že je to víno. Uchlipnem si, usmievam sa, som spokojná.

Náhrady fungujú, krátkodobé ošialenie tiež. Nie je víno ako džús a nie je realita ako klam.

 Blog
Komentuj
 fotka
snowyflake  11. 5. 2011 19:25
píšeš úžasne
Napíš svoj komentár