Betka vždy túžila byť pekná, pekná, ako tie slečny v časopisoch, ktoré si jej mama kupovala. Na každej jednej strane kráčala po matnom lesklom papieri modelka, ktorá bola oblečená do aktuálnych šiat sezóny. Mali tak krásne chudé ruky, oproti jej ako stehno hrubým pazuchám. Mali tak krásne štíhle údy, krivky ľahké a vznešené, akoby ich rysovali pod rovnomerným pravítkom.

Betka chcela byť ako ony, tak veľmi chcela.
Bolo to už niekoľko týždňov, čo sa nepozrela do zrkadla, lebo sa bála odrazu, ktorý uvidí. Hrnčeky, vitríny s šatami, okná, hocičo lesklé, čo mohlo odrážať jej ozajstnú podobu, tomu všetkému sa starostlivo vyhýbala. Zišla si z vlastných očí, žilo sa jej tak totiž ľahšie.

Keď bola v škole spaľovala ju žáha za tým pekným oblečením, ktoré nosili jej spolužiačky. Za ich lesklými hladkými blonďatými či ryšavými prameňmi vlasov, ktoré sa im skrúcali pri pleciach. Za náramkami, ktoré im cinkali na pôvabných chudulinkých zápästiach. Nehovoriac o nášniciach, ktoré Betka odmietala nosiť, aby neukazovala svoj malý krivý krk a odstávajúce uši.

Keď kráčala po ulici, nemysela na nič iné, iba na to, kto je tučnejší a kto chudší ako ona. Chudým závidela, tučnými sa utešovala, ale i tie tučné pekné sebavedomé ženy sa jej páčili viac ako ona – boli mäkké, vysmiate a v dlaniach si držali svojich vysokých vysmiatych frajerov. Nezdalo sa jej to fér. Aj ona chcela.

Tak veľmi chcela priateľa, niekoho, kto by ju ľúbil, kto by ju ľúbil takú, aká je.
Jej mama jej hovorila, že je pekná a chutná – ale či to nebodaj nehovoria všetky mami o svojich deťoch? Takým slovám sa nedá veriť.
Ale verila tomu, čo hovoril jej otec. Že je hlúpa, neporiadna a nevďačná. Že len robí hanbu ich rodine a že ich Samko nikdy nebol taký lajdák, akým je ona. Nech skúšala čokoľvek, nikdy sa jej nepodarilo mať zo všetkého úplné jednotky, ako niektorým jej spolužiačkam v triede. Och, aké múdre boli jej spolužiačky a akí šťastní by boli jej rodičia, keby sa im narodili práve ony.

Betka listovala v hrubom Vogue a z očí sa vybiehali slzy. Dopadali na lesklé lamino a zmáčali ho na zošúverenú hrčku.

Aj ona chcela...

 Blog
Komentuj
 fotka
mkamka  22. 6. 2011 22:30
nemám ju rada, tú závisť :/ aj keď ja ju pociťujem kvôli iným veciam, ale aj tak je to strašne nepríjemné, hlavne keď je vašou obeťou super baba a máte ju radi (len je stále lepšia)
 fotka
popolcek  23. 6. 2011 15:02
:/
 fotka
madnesshouse  24. 6. 2011 17:23
nic ine ako zavist neostava
 fotka
otvoreneokno  29. 6. 2011 20:07
Opis môjho života na druhom stupni na ZŠ.
Napíš svoj komentár