čumím do dna,
citovo prázdna,
už od toho dňa
čo zhasli svätojánske mušky.
Druhovia a Družky,
pospájaní na uliciach
vo dvojiciach,
dve čungry a dve tužky
obalené sieťovinou.
Kráčajú rovinou
ako dve rovnobežky.
Naplnená,
prázdnom.
Smradom a sadzou
špinavých komínov
noc čo dlhých dní
uplakaných snov
čo mozog trízni
v putách.
Vieš, všetko je len v Božích rukách.
Chýbajú tu kvetiny
s rozbitou vázou
v letnom zátiší
moruší.
Plačú na stole.
Za dušou.
Za tebou.
Objatie plné moruší.
A keď čmeliak zabzučí
tak rozruší všetky vši.
Polapí peľ smútok?
V ten deň,
čo zhasli svätojánske mušky
v ten deň,
som začala používať žiarovky.
Ale aj Boh túži radšej po dobrých muškách.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár