***
Občas svoju električku zmeškáme, občas prestúpime a úplne zmeníme pôvodný smer. Vystupujeme a nastupujeme, hľadáme správne spoje, správnu trať, koľaj – predierame sa ľuďmi, aby sme si sadli na voľné sedadlo, alebo len apaticky stojíme a držíme sa tyče a sledujeme bežiaci svet za oknami.
Niekedy svoju cestu kompletne prespíme a stratíme život bezduchým jazdením, inokedy sa môžeme stratiť a nastúpiť na úplne zlý spoj, ktorý nás odvezie na koniec sveta, ktorý zaručene koncom sveta nemusí byť – konečná zastávka môže mať vlastné pokračovanie, môžeme ísť pešky na ďaľšiu stanicu, alebo si môžeme zavolať taxík, ak sa veľmi ponáhľame. Niekedy sa ponáhľame práve za tou elektičkou, ktorá práve odchádza zo zastávky, inokedy zase použijeme rozheganý autobus.
Lebo všetky cesty vedú na električku.
Pritrafia sa občas také tie úsmevné záležitosti, ako je čítanie spoza chrbta iného cestujúceho, ktorý schválne číta pomalšie ako my, aby sme stíhali. Je to o náhodných potknutiach o školské tašky, rozsýpaní plných nákupných igelitiek, podávaní sladkostí malým uplakaným deťom, ktoré nie a nie prestať plakať. O smiechu stredoškoláčok, ktoré nás nesmierne iritujú, alebo o veľmi vážnom rozhovore dvoch rozhádaných partnerov, pričom ona plače a on zahanbene pozerá do zeme a my s veľkými rozpakmi nevieme kam sa pozerať.
Tá pestrá škála ľudí s ktorými sa spoluvezieme nás robí ľudskými. Zdieľanie jedného vagónu s istým počtom ľudí, pričom sme všetci natlačený ako sardinky, nám ponúka pocit spolupatričnosti. Tým, že sa s niekým prevezieme nejakú časť života nás väčšinou pohýňa z bodu A do bodu B. Nemusíme sa nutne voziť len s jedným človekom, možno ma daný človek len posuvnú funkciu – posiela vás na ďaľšiu električku s ďaľšími ľudmi, ktorý nás posielajú následne na ďaľšiu, atakďalej. A nakoniec väčšinou nájdeme, čo hľadáme – svoju vlastnú osobnosť a individualitu.
Dôležité je, že sa hýbeme a nesedíme sami v nefunkčnej zhasnutej elektičke, ktorá nemá nijaký cieľ. Hýbte sa a vozte sa, striedajte, meňte, skúšajte nové veci, kombinujte a nehanbite si vyskúšať spoj o ktorom neviete, kam vlastne ide. A to najdôležitejšie, dovoľte, aby sa všetci tí ľudia, ktorý stoja roztrúsený okolo vás, viezli s vami a formovali vás.
***
Keď vystúpime na konečnej zástavke električiek, s dvoma nohami a jednou barlou sa odkrivkáme domov. Roztrasenými rukami si otvoríme svoj bytíček ponorený do tmy, slnko už dávno zapadlo. Z vonka počujeme podivný rachot ďaľšej blížiacej sa električky. Oprieme dve barle o stenu a ideme si ľahnúť. Chvíľu sa nekľudne mrvíme v perinách voňajúcich po strúhanke a nakoniec zaspíme. Nastupujeme na ďaľšiu električku – tentoraz tú nebeskú.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
mata3
29. 9.sept. 2011 19:29
to je krásne napísané....
2
Chcem mať ten čas, aby som sa previezla všetkými električkami, ktoré sú k dispozícii. Ale bojím sa, že to nestihnem.
Cililing! Nasleduje zastávka.. *vieš, čo mi vždy prišlo zle spravené? Že nasledujúcu zastávku zahlásia vždy až po tom, čo sa už zavrú dvere. To je hlúposť, lebo ak nevieš presne, kde máš vystúpiť, ale zároveň vieš, že keby si to počula, už si si istá, že až tam áno alebo už nie, tak..
Cililing! Nasleduje zastávka.. *vieš, čo mi vždy prišlo zle spravené? Že nasledujúcu zastávku zahlásia vždy až po tom, čo sa už zavrú dvere. To je hlúposť, lebo ak nevieš presne, kde máš vystúpiť, ale zároveň vieš, že keby si to počula, už si si istá, že až tam áno alebo už nie, tak..
6
hm,po siedmich mesiacoch narazit na tento blog.hm,ake usmevne.
"A to najdôležitejšie, dovoľte, aby sa všetci tí ľudia, ktorí stoja roztrúsení okolo vás, viezli s vami a formovali vás." tu by som dodala,ze nie len dolezite,ale aj nesmierne...tazke,pre niektorych ludi.
"A to najdôležitejšie, dovoľte, aby sa všetci tí ľudia, ktorí stoja roztrúsení okolo vás, viezli s vami a formovali vás." tu by som dodala,ze nie len dolezite,ale aj nesmierne...tazke,pre niektorych ludi.
Napíš svoj komentár