Dušan Župčan je nižšej postavy podobnej zvieratku, so zástrčkou namiesto nosa. Farba jeho pleti je zhodná s vrchnákom kontajnera na kovy. Či je to spôsobené geneticky, ťažkou prácou kolportéra kovov do zberných surovín alebo zašlou špinou, nevedno. Vo vlasoch poskytuje v týchto ťažkých časoch príbytok mnohým živočíchom. Má nízke čelo, okrúhlu tvár, jedno oko zelené a druhé šedé, teda aspoň tak udáva, že cez ne vďaka zákalom vidí. Nos je veľký, vtlačený dovnútra, akoby sa bál bitiek, do ktorých sa jeho majiteľ tak oduševnene zapája. Jeho úzke pery vo vnútri skrývajú tri krivé zuby, ostatné sa pokazili alebo mu ich vytĺkli. Brada mu mierne vyčnieva, dalo by sa povedať, že do celého opisu sa nehodí, je naňho až príliš pekná.
Araňa Odroňová je Duškova dcéra. Občas mu finančne vypomôže, je totiž jedinou živiteľkou ich rodinky. Duško má osem detí, Araňa dve. Ešte je mladá, stíha ho dobehnúť. Araňa sa živí poctivým remeslom, do školy síce nechodila, ale je veľmi šikovná, rýchlo sa učí, ako to v živote chodí. Väčšinou postáva sporo odetá poniže cesty. Je veľmi húževnatá, vydrží aj v zime. Neraz aj dvanásť hodín. Kde tu jej niekto zastaví. Vtedy ju spoza krovia chráni jej muž Jožo. Jožo sa teší, že jeho žena zarába, neprekáža mu ako, hlavne že bude mať na ďalšie litre pitného režimu. To je teraz najnevyhnutnejším cieľom.
Dorozumievať sa zvyknú nie práve najtichšie. Veď sa musia počuť, keď jeden trčí v jednom a druhý v druhom kontajneri na opačných koncoch ulice.
Araňa s Jožom si zaslúžia byt, tak rozhodlo mesto, no a Dušan, ten si na seba zarobí vlastnými rukami. Vlastnými rukami si aj postaví. Občas tá stavba pôsobí ako z neho samého, ale nedajme sa zmiasť vzhľadom. Je to veľmi ekologické. Postavené z už použitého. Skladá sa z pár dosiek, ktoré v minulosti predstavovali nábytok, kúska plechu na streche a komína, aby jemu a ôsmim ratolestiam zima nebola.
Popri stavbe myslel i na hygienu. Neďaleký potok mu poskytuje pitnú i úžitkovú vodu. Nuž a WC má, kde sám uzná za vhodné. Nebolo času rozmýšľať, keď sa to všetko tak nachytro.
Dušan má aj veľa kamarátov. Na autobusovej i vlakovej stanici, pod mostom, v nocľahárni, kdekoľvek, kde s ním súcitia a podelia sa s ním o nové zážitky, ktorých im poskytuje krabicové vínko požehnane.
A na záver tradične, že akákoľvek podoba s realitou je čisto náhodná.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár