dovoľ mi dýchať,
stála si tam,
neoblomná, zásadová,
každý náznak, úsmev, slovko,
bol dôvodom k ľahšiemu vstávaniu,
v nádeji, že ťa zas uvidím,
bola si drogou, bytím, všetkým,
ja len jednou z davu mnohých,
pokus,
nemá urážka,
dva slzavé vodopády,
po večeroch, cez zimné prázdniny,
náhly zápal,
hlad po vedomostiach,
taká vytrvalá a tak nedocenená,
iná?!
Žiarlivosť kvitla všade naokolo,
keď v tom, uvedomenie,
moja sebeckosť,
toľko prázdnych rečí o skutočnej láske,
čo tak ju precítiť?
Ďalší pád,
sklamanie,
čas,
slabnúca vášeň,
miznúca zaslepenosť,
nový obzor bez prekážok,
buď šťastná,
ďakujem Ti Bože,
zmenila si ma,
ďakujem Ti slniečko.
Príliv zlých správ,
budeš mi chýbať,
egoizmus,
no vždy si bola ticho,
strácam sa v dyme jednej zo slabostí umelca,
krvácaš,
ako vždy, potichu,
šepkajúc svetu,
koľko,
čoho vlastne?
Myšlienok? Postojov? Výhovoriek?
Pokolenie neveriacich Tomášov,
tak predsa niečo spoločné,
naše,
moje,
tvoje,
iluzionistické,
neskoro,
čas dal,
čas vzal,
odchádzaš,
a ja som zabudla zabúdať,
to mi je darom od Teba.
Ostatných dnešné výkriky,
nasledovníci času,
nová nálepka,
ich lacný čajíček,
navždy si ťa zapamätám.
Smej sa očami,
dýchaj pre lásku,
miluj pohľadom,
žiar pre šťastie,
riaď sa srdcom
a pochopíš kruh nekonečna.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár