Ale prečo sú oni takí nedomýšľaví? Jeden deň mi pred všetkými povie, mám ťa rád, v momente, keď na to vôbec nie som pripravená. A začne sa urážať, zhadzovať a kričať, že ja ho neľúbim, kvôli výzoru.
...blbosť. A poriadna.
Nie som z tých, ktoré vyberajú podľa zovňajšku.
Chcem sa zaľúbiť na poriadne dlho a poriadne silno. No zatiaľ akoby som odpudzovala všetky moje vysnívané predstavy.
Keby nemal véééľa rokov a 3 deti... možno, kamarátstvo, bozk z ľútosti, či sympatie.
Ach či ma serieš.
Dva týždne si mi nedal spávať. A dnes len tak prídeš, raz sa usmeješ a ďalej si ma nevšímaš.
A možno predsa... Prečo si ma zhodil? Pred všetkými... Prečo si náladu vybíjaš na mne? Prečo sa nemôžeš pretvarovať ako ja?
Možno som so svojimi názormi staromódna. No teba vždy priťahovali. Priťahovalo ťa vyžarovanie, osobnosť.
Aj mňa si niečím priťahoval. Možno už len vekom. Vždy som bola na starších. Oveľa starších. Oči, úsmev, slová... facka.
Aby si vedel, týmto zabúdam. Nerob zo mňa hlúpu, sám vieš, že to nie je pravda.
Pevne verím, že raz na mňa ešte budeš hrdý. A určite sa stretneme, no úlohy sa vymenia. Už nebudem tvojou hračkou, nevinnou zábavkou na odbúravanie komplexov.
Raz sa možno dovtípiš, ako to všetko bolo...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
6. 9.sept. 2015 01:01
podla mna nanho myslis doteraz
Napíš svoj komentár