Ty ako samostatná jednotka ...
Žiješ si svoj život, so svojim rozhodnutiami a svojimi chybami ... Podstatné je uvedomiť si to. Uvedomiť si, že to najpodstatnejšie v Tvojom živote si TY ... TY ... a TY!!!! ...
Ty sa musíš mať rád.
TY sa musíš chápať.
TY si musíš rozumieť.
Ty sa musíš každý deň predierať TVOJIM vlastným životom.
Jediný komu môžeš veriť si ty sám.
A TY sám si aj jediný na koho sa môžeš spoliehať.
Hneď ako si toto uvedomíš svet sa mení. Mení sa Tvoj pohľad na vec. TVOJ - ten nejdôležitejší ...
Dôležité je však navždy ostať človekom, ktorého by si chcel poznať, ktorému by si chcel veriť. Vieš kým si? Kým by si chcel byť?
Kto ťa má chápať, ak sa nevieš pochopiť ani sám? Kým si? A kým by si chcel byť? ...
Je otázne či máme osud vopred určený, no stále je vedený TVOJIMI rozhodnutiami. Možno sa toto všetko už stalo a sme tu zase aby sme niečo opravili, zmenili, pochopili. Aby sme sa mohli pozrieť na vec ešte raz, vnímať nevnímané ...
Deku si prehodila cez chrbát a zbierala sa k balkónu. Už hodinu sa snažila zaspať, no miesto toho bojovala s myšlienkami a prázdnotou v nej.
Úplná prázdnota, tma ...
Práve to ju desilo ... Prudká zmena ...
V súboji za spánok sa vzdala ... Vedela, že myšlienky na chvíľu vyhrali, no len na chvíľu!
Sedela na prahu a hlavu opierala o dvere. Fascinoval ju ten pohľad. V centre mesta má možnosť vidieť hviezdy. V maličkom, tmavom kúte ... Mimo mestských lámp.
Tma nie je vždy zlá...
Len v sebe - v tej tme a prázdnote musí nájsť nejakú hviezdu, aspoň jednu ... maličkú, ktorá ju privedie k ostatným ...
Čím dlhšie sa pozerala na hviezdy, tým viac ich našla ....
Potom sa objavovali samé ...
Napĺňal ju neznámy pocit ... Moc? Moc nad sebou samou, ktorú mala v pláne prevziať.
Vždy sa uťahovala k sebe. Spoliehala sa len na sebe a vedela, že veriť môže tiež len sebe. No stále nemala svoj život v rukách... Nechala sa unášať prúdom. Prispôsobovať ...
Teraz sa rozhodla plávať. Plávať proti prúdu ... Bude len na nej čo v tej rieke nájde, čo uvidí, pri čom zavrie oči ... Ona bude podstatnou!
V poslednej dobe jej myseľ sama delila myšlienky na podstatné a nepodstatné ... Často sa stávalo, že sa zaoberala totálnymi hovadinami a pritom z dňa mala len machule a značné časti chýbali úplne.
"Zmení sa to!" Povedala si rázne.
Sama rozhodne čím sa zaoberať treba a čím už nie. Bude žiť pre daný moment! ...
Hviezdy ... tisícky blikajúcich bodiek ... všade, všade ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
15. 4.apríla 2014 16:33
presne, verit len sebe. tym sa vzdy riadim a i ked na to obcas zabudnem, zivot mi to velmi rychlo pripominie
Napíš svoj komentár