Ako som stretla toho pravého...

Bol jeden obyčajný nudný večer nemala som čo robiť a kam ísť tak som zapla počítač ako vždy keď sa doma nudím. Skočila som na pokec, no nemala som s kým písať, nikto zo známych tam nebol tak ma napadlo že si kuknem užívateľov čo tam momentálne sú a niekomu napíšem. Ako som tak pozerala väčšinou tam boli samí namyslení frajeri a s takými som nemala chuť si písať lebo to by bol rozhovor typu „idem sa niekam najebať...“ tak som šla ďalej až som natrafila na pár „obyčajných“. Jedného z nich som si teda vybrala a poslala RP-čku. Nemôžem povedať, že by ma podľa fotky nejako zaujal ale vyzeral byť taký pohoďák a hlavne nenamyslený. Zachvíľku mi začala blikať od neho RP-čka, bol úplne milý a super sa mi s ním písalo. Ešte nejaký ten čas sme si písali na pokeci kým si odo mňa nevypýtal ICQ číslo. Nemám vo zvyku ho dávať cudzím luďom, s ktorými sa nepoznám aj reálne, no neviem prečo, ale jemu som ho dala. Keď som ho mala na ICQ sme si už písali každý deň a vždy som sa tešila kedy príde domov a zas mi napíše. Dá sa povedať, že som sa stala trochu závislou na komunikácii s ním nikdy som sa nevedela dočkať kedy príde. Na ICQ som síce bývala každý večer aj predtým zo začiatku ma to dosť bavilo písať si so všetkými kamarátkami, ale teraz som sa najviac tešila na neho. Keď mi vyšlo okienko že je online ma zaplavila vlna vzrušenia. Mala som pocit akoby som sa do neho zamilovala aj keď to nedávalo logiku ale keď sme spolu písali som mala pocit, že sme si strašne podobní a úplne si rozumieme a vo všetkom sa vieme pochopiť. Už sme nepísali „len tak o ničom“ ale aj o súkromí a postupom času sme o sebe vedeli takmer všetko. Niekedy sme spolu písali aj dve tri hodinky aj vyše. Už sa stalo takým zvykom, že každý večer sa tam stretneme. Posielali sme si pesničky a keď som si ich púšťala myslela som na neho... Taká platonická láska ...každý to pozná... Neskôr sme si vymenili svoje telefónne čísla a raz keď som bola práve na praxi mi došla od neho prvá sms-ka. Potom mi už napísal vždy keď nemohol prísť večer na net. Pár krát padla aj otázka či niekam s ním nepôjdem ale vždy som z toho nejak vycúvala, bála som sa, že keď sa stretneme neprebehne medzi nami tá „iskra“ a nič z toho nebude...celé čaro bude fuč.
Stretli sme sa úplnou náhodou. Bol piatok 13-teho(2007) a stála som práve s kamoškami pred domom jednej z nich sme ju boli odkopnúť domov. A vtedy šiel okolo na motorke a zastavil pri ceste musel dať prednosť. Vtedy baby začali na neho kričať som im nadávala nech sú ticho ale oni neprestali. Vtom sa otočil tak som šla za ním a keď si dal dole helmu sa na mňa tak pekne pozeral mu svietili očká a usmieval sa. V tej chvíli mi bolo jasné, že ma k nemu niečo priťahuje, hneď som sa zamilovala do jeho úsmevu. Chvíľu sme spolu kecali a bola som z neho taká nervózna že si to nemohol nevšimnúť. Keď sme sa rozlúčili som šla za babami a bola som im vďačná za to, že ma neposlúchli. Ešte v ten večer alebo skôr v noci sme si spolu písali a mali sme z toho stretnutia rovnaké pocity.
Ďalšie stretnutie prišlo až 19-teho a vtedy sme sa dali vlastne dokopy. V ten večer mama odišla na dovolenku do Grécka na 12 dní. Chcela som využiť každú chvíľku a hlavne využiť možnosť, že môžem prísť domov kedykoľvek chcem a užívať si úplnú slobodu bez príkazov a zákazov. Čo ma prvé napadlo bolo zavolať mu nech príde a on neváhal.... Som sa akurát stihla obliecť a už mi volal že je tu. Šla som pomaly za ním čakal ma kúsok za mojim domom. Dal mi pusu a šli sme sa prejsť. Celý čas čo sme boli vonku sme sa len rozprávali. Občas nastalo trápne ticho ale to sa stáva na prvom stretku. Po celý ten čas čo sme boli vonku k ničomu neprišlo. Až keď ma šiel odprevadiť domov sme sa objali a prišla pusa...potom druhá.... a potom sme sa začali bozkávať.
Ďalšie stretko zorganizovali baby chceli aby som ich zoznámila, stretli sme sa pred jedným pubom čakal nás tam aj s kamarátom. Od tohto dňa sme boli spolu už každučký deň a to niekoľko hodín denne. Večer som chodievala s kamarátmi na kofolu a s ním som sa stretávala okolo 10 no vonku sme bývali až do druhej veľakrát aj dlhšie. Keď sa mama vrátila z dovolenky svoje neskoré príchody som musela síce obmedziť ale aj tak sme spolu trávili každý večer. Odvtedy prešiel už skoro rok aj štvrť ale musím povedať, že náš vzťah je stále rovnako pekný ako na začiatku len s tým rozdielom, že sa máme stále viac a viac radi...

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu