Ale začneme pekne po poriadku... Raz som niekde čítala, že ženy, keď sú deťmi čakajú, že raz príde princ na bielom koni a popritom príde len kôň.. .. zasmiala som sa na tom, pretože sa za tým skrýva kus pravdy... Samozrejme nechcem žiadneho chlapa prirovnávať ku koňom..
Ale býva to tak, že keď sme malé, snívame o tom, ako raz stretneme krásneho, bohatého a dokonale milého muža.. Každá máme samozrejme iné ideály, ale krásny, bohatý a milý bol tým mojim... Vždy som si predstavovala, ako sa stretneme, zaľúbime a nikdy viac nebudem milovať nikoho iného...
A potom, keď prišla prvá láska, zistila som, že nie každé zaľúbenie je to pravé aj keď bohužiaľ až takmer po troch rokoch... A po ťažkom rozchode som stretla Jeho...
Nie, nebol podľa môjho ideálu... A nie je ani teraz... Nie preto, že by bol zlý, ale preto, že každý sme iný a každý má svoje chybičky, aj dobré stránky... Nie je to princ, ale je v ňom všetko to, po čom túžim od doby, kedy som zistila, že vzťahy nie sú ako v rozprávke...
Prídu občas krízy, prídu hádky a ťažké situácie, ale to je medzi dvoma ľuďmi prirodzené... žiadny chlap, čo bude tolerovať všetky moje nálady, nervozity a vrtochy... Proste je to on... A tým je pre mňa výnimočný...
Čakala som gentlemana, čo mi bude odsúvať stoličku a podávať kabát, kupovať ruže, atď... Ale namiesto neho prišiel úplne normálny chalan, ktorý je pre mňa svojou jedinečnosťou dokonalý...
A čo sa týka nášho výletu ?? Po ťažkom, unavujúcom a vystresovanom týždni som sa začala tešiť fakt až pri našom spoločnom nákupe potravín... A výlet dopadol vysoko nad moje očakávania, čo bolo úplne super...
Správal sa ku mne veľmi milo, čo ma riadne potešilo... Nerozprával mi, ako ma hrooozne miluje a nepoužíval každé tri minúty otrepané frázy o jeho láske ku mne, ale postavil sa za mňa na prechode, lebo okolo mňa blízko rešli autá, aby ma nezrazilo, v noci ma hrial v náručí, keď ma triaslo zimou, uvaril mi kávu a nedovolil mi pohnúť sa z miesta, len aby som si oddýchla... Keď som sa chcela ísť prejsť, zobral ma kde som len chcela a ráno bol ten najkrajší pocit zobudiť sa vedľa neho...
Neurobila pre mňa síce nič výnimočné, ale pre mňa to boli krásne dva dni, kedy som si fakt oddýchla..
A navyše mi potvrdil staré známe pravidlo, že najväčšie prejavy lásky treba hľadať v malých skutkoch...
Nehovorím, že spolu budeme navždy zdraví a šťastní, ale nie sme spolu ani žiaden krátky čas a dnes si ešte stále želám, aby sme sa takto ľúbili navždy...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár