Je to možné ?? Roky niekoho milovať, roky nechať vlastné telo, aby sa k nemu ťahalo ako magnet...
A on zrazu nechce.. Ukončí to všetko a potom ostáva len dúfať... Tváriť sa, že žijem a všetkú tú bolesť zatlačiť, snažiť sa zakopať každý kúsok lásky niekde hlboko pod zem..
Ten krásny pocit, ktorý nám zoberie sny...
Niekedy sa samej seba pýtam, ako sa môžem ráno zobudiť... Ako môžem žiť a fungovať.. Ono to nejak ide samo.. Každý deň nejak prejde..
Každá myšlienka vo mne horí túžbou po ňom, ale na tvári mám úsmev a nedávam mu nič najavo.. Som predsa tak silná nie ??
Nie, nie som.. Klamem samú seba a všetkých naokolo... Všade, kam sa pohnem cítim jeho vôňu, jeho prítomnosť...
Je to ako nehasnúca túžba po niečom, čo už nikdy nemusí byť vaše, ale vy sa neviete zmieriť s tým ľadovým povitom prázdna..
Je to nenaplnený sen ?? Je to láska ?? Príťažlivosť ?? ČO to je ??
Čo je človek, ktorý tvrdil, ako ma miluje a zmenil to ?? Tvrdí že ku mne nič necíti ??
Ako mu mám to všetko veriť, keď to, čo je v ňom ma celú pohlcuje?? Čím viac som bez neho, tým viac ma spaľuje túžba po ňom... Hľadám všade, ale on tu nie je.. Len niečo z neho, čo sa nechce dostať von z môjho vnútra...
Chcem kričať, plakať, zúriť, chcem všetko naraz, ale tie pocity zmizli.. Sú niekde preč a ja sa cítim ako prázdny kus skaly...
Čo to tá láska so mnou robí ?? Prečo ma nenechá ?? Chcem ísť ďalej a nie trpieť predstavou, že už nikoho iného nehľadám, nikoho viac nechcem...
Prečo sa chcem na neho hnevať a zároveň nedokážem ?? Neviem byť k nemu zlá, neviem si v hlave spojiť jedinú jednu výčitku voči nemu.. Okrem jednej.. Prečo ma opustil..
Ja som to tak nechcela a on to vie.. Prečo potom je tá láska, keď jeden miluje a druhý je frajer, ako sa s tým perfektne vysporiadal ??
Prečo mu chcem dať všetko zo seba, aj keď viem, že som na tom mala dosť času predtým ???
Prečo som taká chladná ?? Prečo necítim nič a pritom viem, že tá hlúpa slepá nerozumne naivná láska tam je ??
MILUJEM HO !! Stále.. Stále mu venujem myšlienky... Stále mám v hlave jeho ,,navždy"... Jeho dotyky, ruky, jeho bozky a jeho nádherný úsmev...
Ľudia by nemali milovať a potom trpieť... Ľudia by nemali veriť tým sladkým slovám, ale stále je to tak... Niekde v diaľke ma čaká šťastie ?? Kašlem na tie reči... Chcem byť s ním..
Chcem ešte prežiť aspoň jednu noc v jeho náručí a cítiť jeho vôňu.. Chcem ho cítiť každým zmyslom.. Každým nádychom chcem cítiť jeho prítomnosť...
Nehľadám iného, nechcem, teraz nie, nehľadám ďalšiu lásku, nehľadám na iných niečo z neho...
Hľadám JEHO !! Ten pocit, myšlienky, to všetko...
Hľadám toho človeka, pred ktorým sa nehanbím.. Toho, pre ktorého som kedysi bola dokonalá...
Ale on nehľadá mňa a mne len ostáva smútok v duši, utrpenie žiť, zmenené chyby charakteru, výčitky... A navonok úsmev, ktorý rozdávam, smiech a bezstarostný život...
Nie, nie som šťastná, nie som v pohode a nie som spokojná.. Nie, nežijem naplno, nehľadám ďalšieho, nechcem sa zaľúbiť a neriešim budúcnosť, kedy mi možno bude lepšie... A nie, nie je pre mňa dobré, že sa nemôžem pozrieť do jeho krásnych očí...
Čím dlhšie ho nevidím, tým viac ho chcem mať pri sebe... (
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
fialka89
4. 11.novembra 2012 21:40
kto nezažil, nepochopí....takže ja chápem
Napíš svoj komentár