Áno, jediná možnosť ako sa z toho dostať.. Keď ti niekto vrazí dýku priamo do srdca, máš pocit, že chceš zomrieť.. Chceš sa na neho hnevať a to všetko naraz, ale nedokážeš to...
Hľadáš niekoho, kto ti zahojí tvoje rany, ale jediným tvojim spoločníkom je samota... A bolesť, ktorá prechádza každým kúskom tvojho vnútra... Nič iné nerobíš, len čakáš, kedy vyjde Slnko a osud ti ukáže tú cestu...
Nič neprichádza, tak sa zamyslíš znova... Nad sebou.. Čo tak sa znova zmeniť ?? Začať niekde od znova ?? Opravuješ na sebe chyby jednu za druhou a pritom sama nevieš, čo od toho očakávaš...
Ideš dopredu, žiješ, meníš sa, cítiš sa fajn.. A zrazu sa znova ocitneš v rozpakoch a zisíš, že sa snažíš žiť až príliš...A už ďalej nevládzeš... Aj napriek tomu sa tvoje srdce mení na kameň..
Áno, takto sa cítim teraz ja.. Neviem, čo si mám myslieť, kadiľ ísť a koho hľadať... Usmievam sa na celý svet a pritom ma vnútro tak bolí... Chcem ho mať aspoň ako priateľa a nesmiem mu ďalej ukazovať, ako kvôli nemu trpím..
Chcem, aby vedel, že som silná a všetko viem zvládnuť.. Chcem, aby vedel, že som mu vďačná, že viem napraviť každú svoju chybu...
Ale zároveň očakávam nemožné.. Ani sama neviem čo.. Súcit ?? Čakám na pocit, že ho to aspoň trošku mrzí, že som nebola po celé tie roky len nejaká zbytočná...
Milovala som ho.. Viac, ako som si sama vedela predstaviť a ani neviem, či vôbec aspoň na sekundu cítil, že mu chýbam.. Mám na neho kopec otázok, ktoré spaľujú moje vnútro ako nehasnúci plameň...
Bojím sa opýtať.. Bojím sa odpovede.. Nechcem počuť, že som mu nebola dosť dobrá, že mu nechýbam a že mu nie je ani trošku zle bezo mňa.. Že mu nechýba môj úsmev, moje dotyky, naše spoločné noci... Chcem počuť aspoň slovko útechy, aby som si toto slovko mohla priniesť k niekomu, kto možno na mňa čaká v diaľke a príde vyliečiť moje skamenelé srdce...
Chcem len vedieť, či vôbec dokážem niekoho urobiť šťastným, ak on pri mne šťastný nebol.. Chcem sa z toho vyliečiť a ísť ďalej... Chcem len vedieť, či som dosť dobrým človekom na to, aby som mohla ísť životom s niekým, kto ma bude držať za ruku a nepustí ma...
Chcem, aby vedel, že som ho ľúbila a že mám srdce rozmrvené na kúsky.. Chcem, aby dal aspoň trošku najavo, že vie, ako ma to bolí a ako trpím.. A že ho aspoň to mrzí..
Hľadám niekoho, kto uvidí tú bolesť napriek úsmevu a vylieči mi ju... Chcem urobiť krok vopred a nestáť na mieste...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sweenie
24. 10.októbra 2012 08:36
tak ten krok urob.
Napíš svoj komentár