Chcela sa ho aspoň raz dotknúť.. Ale on chcel len priateľstvo.. Mal ju rád, záležalo mu na nej, ale nechcel ju.. Ona to tušila.. preto sa mu v citoch nepriznala.. Príliš sa bála..
Raz večer prišla domov.. Bolo dosť neskoro a dúfala, že rodičia išli spať.. Ale nebolo to tak.. Mama znova niekam zmizla pred opitým otcom.. Nikto nevedel kde a nikdy jej nedali vedieť.. Nikdy nebola mama ani ochotná zdvihnúť telefón a zavolať jej, aby ju upozornila na otca..
Počula, že sa niečo deje v kuchyni.. Počula plač a krik... Od strachu sa celá roztriasla.. Vedela čo bude.. Bol tam jej brat.. Jej milovaný braček.. Chcela pomaly vôjsť do kuchyne, ale od strachu a stresu tam takmer vletela.. Ale mohla prísť skôr.. Chýbali len dve minúty.. Jej brat ležal v kaluži krvi a bol celý dobitý.. Otec zmizol preč.. Buď ju počul, alebo sa zľakol.. Rýchlo zavolala políciu a sanitku.. Keď odviezli jej brata, utekala von..
Nechcela zostať doma.. Príliš sa bála.. Čo ak by sa otec vrátil ??? Už by sa mu neubránila.. Nedokázala by to.. Našla miesto, kde chodila najčastejšie, keď jej bolo ťažko.. Jediný, kto o tomto mieste vedel bol Marek.. Jej priateľ a zároveň jej láska.. Nevedela, ako ho miluje a či ho miluje.. Ten pocit ešte nezažila.. Jediné čo vedela bolo, že po ňom túži..
Sadla si do rohu, schúlila sa a plakala.. Nevedela ako dlho tam plače, nakoniec ani či ešte plače.. Boleli ju oči a už skôr len naprázdno vzlykala.. Zrazu ju niekto chytil za plece.. Bola tak nešťastná, že si myslela, že je to len sen.. Ale nakoniec zdvihla hlavu.. Nechcela veriť vlastným očiam.. Bol tam On.. Jej Marek
Bez otázky si k nej sadol a silno ju k sebe pritúlil.. Chvíľu vzlykala, ale zrazu pocítila nádherný pocit bezpečia.. Po chvíli sa upokojila a unavená plačom pri ňom bezmocne ležala.. On ju nežne pohladil po vlasoch a začal jej čosi šepkať.. Nepočula však ani slovo.. Keď prestal rozprávať, chcela sa ho opýtať, čo sa deje... Zdvihla hlavu a odrazu sa pri ňom ocitla až príliš blízko.. Chcela sa odtiahnúť, ale nedokázala to.. Len mu nežne pozerala do očí..
V duchu mu ďakovala za jeho podporu.. On sa k nej zrazu nahol a nežne ju pobozkal... Telo sa rozochvelo šťastím, srdce jej tak bilo, až sa bála, aby ho nebolo počuť.. Hlava sa jej zrazu vyprázdnila, bolesť utíchla a v duši akoby zasvietilo Slnko.. Nechcela, aby táto chvíľa niekedy skončila.. Chcela ho bozkávať, cítiť jeho nežné dotyky a vidieť jeho sladký úsmev stále.. Ako v svojich snoch..
Hladil ju a šepkal jej, že je pri nej a nemusí sa ničoho báť.. Že jeho láska ju bude držať na nohách.. A ona ho vtedy nepočula.. Ale nebolo treba.. Stačil jeden jediný bozk a ona zrazu lietala v oblakoch.. Stačil kúsok lásky na vyliečenie tak uboleného srdca..
Cítila lásku, cítila, ako ju hreje pri srdci, ako sa dotýka jej zmýšľania a ako ju mení... Konečne pocítila to, po čom tak dlho túžila.. To, čo jej tak chýbalo.. Lásku.. Obrovskú lásku, ktorá ju bude živiť svojou ostrou vôňou aj v tých najhorších chvíľach.. Žila len pre jedného.. Pre toho, čo ju v ten večer nenechal plakať... Čo ju už nikdy nechcel nechať smútiť a trápiť sa.. Žili len jeden pre druhého..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár