Keď je niekto duchovne živý, tak to samozrejme ešte neznamená, že je už dokonalý. Na ceste životom naráža na mnohé kamene, ktoré si v tomto alebo minulom živote postavil do cesty. Každý človek raz musí naraziť na svoje balvany! Ako s nimi potom naloží? To je vecou jeho slobodnej vôle, jeho rozhodnutia. Duchovne živý človek sa zahanbí, že také niečo ešte v ňom drieme, začne sa v modlitbe spájať so Svetlom. Je to otázka práce jeho ducha. Bude prosiť o odpustenie, že v minulosti poskytol takej nečistote svoju neutrálnu silu darovanú Všemohúcim. Bude sa snažiť ešte viac prežhaviť svoju dušu svetlom, láskou, dobrotou, krásnom, milosrdenstvom...Slovom Božím. Táto cesta je správna a jedného dňa všetky balvany budú z cesty vyzametané. Len tak sa môže človek dostať domov.
Duchovne lenivý človek si však nedá námahu tieto balvany zo svojej cesty odpratávať a tak, v tomto prípade bude namyslenosť zohyzďovať jeho dušu. Jeho neaktívny duch dá voľné pôsobenie tejto vlastnosti, ktorá sa bude chcieť prejaviť aj fyzicky. Lenivý človek potom nemôže nadávať na Stvoriteľa, že ho nevpustil do svetlejších úrovní kadiaľ vedie cesta domov. Prírodné Zákony sú neochvejne dané a keď raz platí Zákon tiaže, že človek s namyslenosťou prilepenou na duši nemôže stúpať nahor do svetlých oblastí, tak tento Zákon musí každý, kto chce ísť vyššie proste rešpektovať.
Ježišove slová „modli sa a pracuj“, tak to „pracuj“ znamená, že máme pracovať na svojom vnútri, čistiť ho a zušľachťovať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár