krása dychových nástrojov
všetkých opája
sme tam aj my dvaja...
sedíme v tieni
ticho za sebou
trochu sa cnie mi
za nehou...
Mám fialové šaty
fialovú dušu
a fialové pocity..
Už nie sme ja a ty..
..čas iným smerom preteká...
Hráme divadlo absurdity,
kde hudba vypĺňa medzeru
nesmierne fialovú a trpkú,
čo tak ostro zrkadlí neveru
až si sa zľakol...
A mne to prišlo znova všetko ľúto,
keď studené plecia hrialo tvoje sako
a medzi nami stála moja krutosť...
Bola som chvíľu ako vtedy
bolo to v nás trochu znova
no táto blízkosť fialová
udiala sa naposledy...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kandown
3. 12.decembra 2007 15:34
Mám z toho divný pocit..
3
Pekný deň, som z iného "súdka", z blogu na inom portále, ale náhodou som našla toto fialové dielko. Veľmi sa mi páči kompozícia a skrytý význam. Nakoľko už roky pričuchávam k neopakovateľnej vôni poézie, dovolím si povedať, že Ti príroda nadelila talent. Pridávam si Ťa na svojom blogu medzi obľúbených autorov Držím palce.
Napíš svoj komentár