slová z úst
vokôl mňa je spúšť
a ja znova
dýcham
plačem
premýšlam...
Kam odveká pravda odišla?
Vôkol uz len spúšť,
v jeho očiach púšť
a v tvojich oáza...
Musela som priznať sa...
Berieš mi slová
slová z úst
a zo srdca.
Strčím ich všetky do vreca
a zrecyklujem ich...
To,čo teraz cítim
je hriech
je voda
je sneh
plný mojich pieh
a je ho škoda...
Škoda zatratiť,
škoda zničiť, to čo klíči...
Strom mi rastie v duši,
každý už to tuší
no ja naň nemám sekeru...
Nechcem neveru,
nechcem aby na jeseň listy
padali smutne z neba.
Chcem aby bol svet cisty.
No nepomôžem si:
Jednoducho chcem teba!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár