prichádzajú myšlienky
na rozhraní hrotu
môjho podvedomia
Sú to udalosti ženského rodu,
ktoré tečú ako z kohútika
pretekajúc mi prstami...
a mojou skromnou odpoveďou
je len soľ smutných očí
je len nafúknuté slovo,
ktorému sa akosi nechce odletieť
a zacyklené kolo mňa sa točí...
Život zvrásnený je zmenami,
mení ho každý momentálny pocit,
zmenila ho mala biela tabletka
zhodená tyčka na betónovej ceste
či niektoré udalosti nocí...
A potom často mĺkva vstávam,
často s novými menami
do oceľovej diery existencie
Tak nenechaj ma odísť
len pri mne ticho lež, prv
nech niečo odpovieš,
len nech na mňa padajú
tvoje priliehavé pohľady
ako sneh padajúci v zime na sady...
Keď nadýchnem sa, cítim býčiu krv
vôľu kávy, tŕpnutie pier a ľudské ohľady
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
cy3aha
15. 3.marca 2008 11:59
Máš talent... Pekné to je
Napíš svoj komentár