už tak nehreje..
Sú to galeje,
tie dni, čo berú do rúk
otvorené rany
sviečky z konára,
na ktorom sedia vrany..
tá posledná už dohára..
Pohár horkosti je vypitý do dna
a kto to pozná,
že hltáme ho na ex,
že balansujeme na hranách
naších duší..
Tuším, že to bola práve jeseň..
ty daroval si mi pieseň
ja tebe trikrát viac
rozídme sa ešte raz
a aspoň na mesiac
spievaj si, čo sám si zložil..
Prečo len ty neješ polievku za horúca?
A môj vzdušný zámok
sa zasa rúca ,
pretože v ňom nie si..
..no zrútil by sa aj pod tebou..
Jesenné slnko,
listy na chodníku..
ak premôžeme pýchu,
pochopíme,
že láska nie je partička šachu
a že márnu máme snahu
ak chceme sa oklamať..
Mal si ma rád..
a mal si mať ..
už to mu tak nie je
Slnko stále hreje,
no jeseň je už nová.
Iný kraj, iný mrav..
Zakotúľaj múdro pod posteľ a tam ho schovaj.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
otvoreneokno
28. 10.októbra 2010 16:08
Príde mi to ako príjemný text k nejakej príjemnej kabaretovej piesne.
Napíš svoj komentár