Sneh padá pomaly
na naše hlavy
na skaly
a na životné pravdy..

Tá zima okolo nás
je lahodná
je modrá.
Sneh ako hodváb
prikrýva holé mesto
a celkom nepatrne
zahaľuje naše utrpenie...

V tme je sneh
viac modrý
viac studený
a vzdialený
ako druhý breh,
na ktorom stojíš...

Čoho sa bojíš,
v čo dúfaš
a kde máš sánky?

Máme skrehnuté hánky
a prekrvené pery,
stojíme na ceste
stojíme na mieste,
a sneží na nás z perín...


Padajú vločky snehové
a mne je zima na uši
padajú biele, prachové
A ja si vravím: Ktohovie
možno ten sneh vydrží!

Snehová vločka vpila sa nám do duší...

 Blog
Komentuj
 fotka
textar  11. 11. 2007 22:25
tak,v tomto ťa znovu spoznávam

a dávam do priateľov.

som rád že sa mi podarilo ťa vyprovokovať

toto je úplne iná liga ako blog predtým
Napíš svoj komentár