Keď píšem
na biely list
pero sa kníše,
atrament žiari,
odráža tvary
na mojej tvári
a vrhá tieň...

Atrament, pero, list
viac mi netreba...
Môžem ísť
a písať kedy len potreba.

Banánová zvonkohra,
bavlnený kormorán,
kamilkové dvere dokorán,
nahá podstata všetkého
pomaly sa valí
z hrotu môjho pera
celá odratá,
no celá.
Je priezračná
a je jej veľa.

Keď píšem
na biely list
pero spieva
a atrament žiari...

 Blog
Komentuj
 fotka
duvilax2  21. 6. 2007 18:56
uuu aka genitivna metafora tutok.. zasluis si plusku



pekne pekne..
Napíš svoj komentár