úplne bez slov
snažíš sa pochopiť
hĺbku mojich duší...
Asi už tušíš,
že mám o kolečko viac,
že keď hľadím do tmy na mesiac
v dušiach mi buší...
Končekmi prstov
prechádzaš po mne
ako po ráme obrazu..
A ja odrazu...
...prestávam cítíť okolitý svet...
Teraz sa asi smeješ...
Ja pýtam sa kam to speje,
a neviem...
Hranice posúvajú
i malé nádychy
i naše tajné lienkomyšie pochody...
...Kam sa len moje duše poskrývajú...
..hodím si ich všetky, všetky do vody!
Končekmi prstov
čítaš z mojej tváre
a ja čakám, kým sa neopýtaš:
Si v poriadku?
Choď do zadku!
..alebo nie...ostaň..
Končekmi prstov
prechádzam si po čele
ja vážne chcem,
chcem sa tváriť nesmele,
chcem byť z tohto sveta,
byť taká ako by si rád...
Končekmi prstov
držím rám postele,
zatváram oči
....všetky moje duše idú už spať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
si to vystihla....