Vaňa plná labutí, alarm, ktorý nebudí, leto, čo sa nestalo.. Pršalo, no prestalo. Vravel si mi, že som pekná, že nevadia ti moje lekná, že nám stačí málo.. Moje srdce bolieť ešte neprestalo. Oddelenie postelí, chceli sme byť dospelí, a ako malé biele myšky, čítali sme tajne knižky. Pršalo, no prestalo. Láska je substanciou nestálou, na ňu ti nikto nedá záruku. A tá naša sa vytratila v štvrti plnej anjelov, kde si ma držal za ruku. Pršalo a ani som už neverila. Cesty, ktoré nie sú pre ľudí a flašky bieleho vína, spomínam, chcela som byť iná, chcela som byť s tebou. Bežali sme na Penu dní, bežali sme do kina, lebo tam to všetko začína. Pršalo len pre nás. Krátko, ale predsa.. Nezabudni. Blog 1 0 0 0 0 Komentuj