Za dverami šatníka spí celkom opustená pokazená bábika.. Pred svetom sa zamyká, veď nikto sa s ňou nechce hrať. Za dverami šatníka smúti malá bábika, že na povel sa nevie smiať, že nemá vrelý úsmev a že radšej mlčí.. Spýtaj sa jej očí, v nich je to napísané ako na papieri, čo si praje, komu verí, kto ju opúšta a komu odpúšta.. A všetko je to o tebe, ona je sama na svete a ty sám... Za dverami šatníka tíško čaká bábika na plyšového koníka, čo zachráni ju, čo tomu nejak zabráni... Už nechce lieky na bolesti v duši, ona len túži dať za všetkým bodku. ...a možno len veľký otáznik. Za dverami šatníka, tam, kde ju nikto nevidí pokazená bábika tvári sa, že necíti pohľady tých, čo myslia, že sa už nedá opraviť.. Pokazená bábika je taká smutná, tak nechajte ju žiť.. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj