Sú rána

Sú rána
keď objímam si kolená
sediac na posteli
zlomená
a s pocitom že som v cieli
črtám si skice po papieri
môjho stropu...

Sú rána
keď ani neviem prečo
chcem byť nahá
vyzliecť úzkosť
pravdy a smútku...

Sú rána
keď reality blízkosť
ťaží ma na žalúdku...

Sú rána
čo majú rýchlosť prudkú
a berú si moje sny
plné básní
medu
a tajomstiev
plné mňa...

Sú rána
žlté ako obilné polia
a silné ako okamžik
čo kliesnia cestu času v nás...


Sú rána
čo ma bolia
čo zostupujú až do súkolia
obnaženej slabej duše...


Sú rána
keď vystrelíš si z kuše
a zasiahneš ma do srdca...

Sú rána
keď sa budím náhá
ležiac v obilí
a vstávať váham...

Sú rána
v obilí môjho osudu
môjho krehkého ticha...

Sú rána
keď dýcham čosi viac
než len vzduch
keď spomínam na mesiac
čo osvetlil mi tvár
ktorú ani nepoznáš...

Sú rána
keď som nervózna
a nahá
a taká aká asi nemám byť...

Sú rána
keď zobúdzam sa s chuťou žiť
ale neviem ako...

Sú rána
plné čiernych vtákov
plné otázok
a nitiek...

Sú rána
ako obrázok
z včerajšieho plesu...

Sú rána
v záhradách na kvetoch
s krásnymi veršmi...

Kde sú?

Sú rána
keď objímam si kolená
sediac na posteli
zlomená
s pocitom že som v cieli
črtám si skice po papieri
a počítam hviezdy čo zapadli...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu