Vychádzam z domu...
Kývem sa zo strany na stranu
a potichu a pomaly
vo mne dochádza k zlomu...

Na oblakoch tvrdnú zafíry,
krútia sa slony a k tomu
slnko smeje sa nám všetkým...

Chcela by som, aby veci boli ako predtým...

A pritom je to všetko nemenné,
tá istá cesta, cesta za tebou
tie isté kroky a plamene
akoby sa zadrhol filmový kotúč..


No ja znovu otváram tvoje dvere
znova si líham k tebe do postele
odohráme krátke prvé dejstvo
potom kolízia, kríza, peripetia
a neochvejná katastrofa...

A za dverami len dym z cigariet
len popolavý svet
a môj vnútorný nepokoj...

Svety skvejú sa horami a lesmi,
no niekedy stačí ku žitiu len vesmír
na spoločnom horizonte ticha pred búrkou.
Tak na chvíľú postoj...

...chvíľa, čo máš byť tak krásna,
čo v každom zo snov vraciaš sa mi
čistá, jasná a predsa tak dusivá...

Ľudské city- hlavolami
stoja stále medzi nami,
my lúštime ich vždy len z diaľky
a bezradní na obálky
lepíme známky pomäteným listom....


Vidím to všetko hmlisto...
môj pocit je vriaca para,
čo vykrúca sa a zahovára,
nechajme ju preto ticho unikať.

Stačí sa len na nič nepýtať.....

 Báseň
Komentuj
 fotka
neway  10. 5. 2008 13:07
nikdy veci nie sú tak ako predtým



Ale ja znova otváram tvoje dvere

znova si líham k tebe do postele

odohráme krátke prvé dejstvo

a potom kolízia, kríza, peripetia

a neochvejná katastrofa... - trés bien
 fotka
veronique  12. 5. 2008 19:51
tie maturitne prvky nemaju chybu
 fotka
textar  26. 5. 2008 21:05
stačí sa len nič nepýtať...



nič sa nepýtam, ale rovno konštatujem,že je v tebe niečo...

normálne som sa musel zamyslieť, čo sa mi často nestáva

aj tak sa spýtam:

Suivante, Suivante prečo máš také velké oči ?
 fotka
duvilax2  31. 5. 2008 20:50
..ano, zjavy a citelny prejav maturitnych prvkov citlivo zasadenych do individualneho a uprimneho prejavu dievcenskej dusicky zmietanej v pochybnostiach a neistotach zivota.. suivante, suivante, preco sa tvoje basne vzdy tak krasne rymuju?
Napíš svoj komentár