Včera večer
úplne sama
išla som do kina...

Tak sa to vždy začína,
na plátne dráma
a v mojej duši lavína...

Už nie sme spolu,
máme sa radi...
..no mali sme smolu.

Všetko sa zlialo,
plakala som
a kráčala k tebe domov
nemala som ti ani čo povedať,
viem, že ma máš rád
no my nie sme spolu viac..

Predĺžme to aspoň o mesiac,
alebo to nemá zmysel..

Čakám pred dverami
bojím sa zaklopať,
čo sa stalo s nami...

Vieš ja ťa už nechcem milovať,
no nechcem ani starnúť
a musím...

Skúsim ešte chvíľu počkať,
či otvoríš mi dvere,
či prelomíme lady..

Všetko sa to zlialo,
stojím v tme,
uplakaná,
ponížená
a pripadám si ako hysterka...

Chcela som byť úplne iná žena
a tak som utiekla
bežala som po schodoch
a nechcela ťa už vidieť..

Ja nevyznám sa v rozchodoch
a neviem byť bez teba..

Obzri sa za seba
a povedz, že sme nezahodili
to, čo zahodiť sa nemá..

No je to stále tá istá schéma..
Ľudia to tak robia..

Všetko sa mi zlialo,
a teba to možno
ani nedojalo

už som skoro doma, už som utiekla...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár