a rozdávalo radosť...
plnými dúškami pila z čaše šťastia...
prvý pohľad venoval jej...a chvíle bezstarostného života sa stratia...
slnko roztápalo sklovitú zem...oni vedľa seba snívali sen...
sklopený zrak ju nútil viac a viac pozerať sa priamo...
iskrivé dotyky zreničiek na diaľku...milovať ho za to stálo...
čas plynul - jej patrili len úlomky jeho sveta...
zaspával pri inej...no TÁ DRUHÁ sa sem-tam tiež neodmietla...
slová šepkajúce sa...
pohladenia nebeské...
zimomriavky hrejivé
telá šantivé...
noci preplakané...
výhovorky zabehané...
odpustenia pre všetko...obeta tisícich vecí za stretko...
a po mesiacoch sa rúti život jej...
apokalypsa srdca...hurikán mysle...desivé predstavy...hlas zlomený...
sťažené prehĺtanie...takto to nemalo byť
to on mal pýtať odpustenie...a jej by sa oplatilo stále žiť...
posledné slová - navždy...slzy v duši nik neosuší...
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
didojelen
6. 9.sept. 2008 12:43
och.. krasne..smutne.. a take..hmm..ze wau
Napíš svoj komentár