Hmla

„Vieme sa len devastovať a utápať vo vlastných myšlienkach ,vždy to tak bolo, vždy to tak bude. Na Svete neexistuje žiadny svetlý bod, ktorý by človeku dával aspoň malú nádej / šancu mať nejakú absurdnú divináciu že by sa to mohlo zmeniť k lepšiemu. Možno „TO“ je základ žitia človeka na tejto planéte.“
Lenže ako náhle sa nad tými to slovami zamyslím, hovorím si „prečo“? Pokladáme sa že vraj za najinteligentnejšie tvory na Svete, tak prečo sa utápať v enormných depresiách, ktoré nám spôsobujú len samé zbytočné a dosť nepodstatné ťažkosti pri ktorých zanevierame na svojich najbližších a uzatvárame sa do seba. Veď predsa je najjednoduchšie vidieť všetko jednofarebne buď v tmavej alebo vo svetlej farbe, tak na čo prejavovať námahu spoznávaním seba samého a okolia. Najhoršie je , že stačí malý náznak slabosti, nitka zlyhania a už sa podvedome vedieme k úplnej utopii ktorá sa s nami vlečie až do chvíle keď sme na hranici respektíve stavu beznádeje dúfajúc, že raz bude dobre. Lenže do akého štádia(rozsahu) sme schopní toto akceptovať? Najprv sa musíme zamyslieť nad tým čo od života ako takého očakávame. Musime najst hlavne seba sameho a nejaku dusevnu rovnovahu.Podľa môjho názoru existujú len 3 skupiny ľudí. Tí, ktorí chcú niečo dosiahnuť tým pádom sa stavajú bezohľadnými a tvrdo idú za svojim cieľom hlava-nehlava, stavajú sa z nich cinickí karieristi. Ďalšia sorta ľudí sú tí, ktorí sami nevedia čo vlastne od života očakávajú a celý svoj život sa márne snažia hľadať, je len pár jedincov ktorým sa to skutočne podarí. A nakoniec posledná skupinu tvoria ľudia ktorým je všetko jedno ako dopadnú a berú život taký aký je.Myslim si ze tato doba je tak neskutocne rychla,ze to poznacuje aj vyvoj jedinca to je samozrejmostou,lenze intelekt cloveka sa vyvija tak rychlo,ze predbieha vyvoj citovych a charakterovych dispozic a podla mna len v rovnomernom vyvoji tychto 3zloziek je schopny nadobudnut takzvanu harmoniu.lenze kde zacat? Hlavne ocistit charaker do takej urovni aby sme zanevreli nad svojim egom.a najst pravdu,ale nie tu pravdu ktoru si niekde precitam,ale pravdu ktoru prezijem a poznaci ma na cely zivot... ktoru precitim vsetkym co sa vo mne skryva a budem sa len na nu sustredovat a nebudem pohlcovat svoje myslienky tuzbami,emociami a roznym inymi zbytocnymi vplyvmi...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu