"Konečne!" pomyslela som si. "Konečne ťa mám." V ruke som držala môj úplne nový vodičák. Hrozne som sa tešila, mala som 18 a bolo na čase aby som sa mohla kdekoľvek odviesť sama a aby toho nebolo málo, rodičia mi kúpili nové fáro.
Bola som nadšená, horela som netrpezlivosťou kedy si môžem konečne zajazdiť.
"Mami, no tak, môžem ísť? Prosííííím!" prosíkala som.
"Už sa zvečeriava, nie je to dobrí nápad...no ták miláčik, do rána to vydržíš?" Chcela som povedať NIE! Nevydržím...a tak sa aj stalo, bola som veľmi problematické dieťa, čo som si zaumienila to sa aj stalo.


Asi o pol hodiny som sedela v mojom novom aute a naštartovala som motor, "áno! áno! konečne ! sama ! v mojom novom aute!" strašne som sa tešila, myslela som že sa rozplačem od šťastia.
Vyrazila som, išla som jednou opustenejou cestou. Rozhodla som sa otočiť, veď je už tma, radšej sa vrátim domov.

Šla som pomali ale zrazu niečo predomnoi narazilo do kapoty...strašne sa mi rozbúšilo srdce, bol to človek...živí človek...našťastie som pribrzdila, zabiť som ho nemohla!
Vyšla som z auta a na zemi som videla ležať najkrajšieho chlapca akého som kedy videla.
"SI V PORIADKU?" hneď som sa opýtala a čupla si k nemu.
Pozrel sa mi do očí a vyčaril slabý úsmev.
"áno." Znela odpoveď.

O chvíľu už sede v aute a ja som ho viezla domov. Nebolo mu moc do reči, ani sa mu nečudujem. Zažil šok, a tak isto aj ja. Ale niečo vnútri mi hovorilo že sa mám ozvať, tak som to riskla.
"Prepáč, ja som naozaj nič nevidela, prosím odpusť mi, mám čerstvý vodičák a fáro, nemala som jazdiť tak večer...som hlúpa..."
"nie, to je v pohode...nemal som vojsť do cesty kým som sa nepozrel na obe strany...som Marek..a ty?"
"Som Ema..."

Chvíľu sme sa ešte rozprávali a potom som ho odviezla domov. Nedal mi číslo ani facebook...žiadny eimal..bola som sklamaná lebo sa mi hneď od začiatku páčil a pripadá mi ako milí chalan...
Vošiel do svojho domu a mne to nedalo tak som vyšla z auta a zazvonila u ních...
Otvorila jeho mama a mala naozaj hrozný pohľad...povedal jej niečo?....

 Blog
Komentuj
 fotka
kikushik555  4. 9. 2011 19:56
neviem či bol práve šťastný nápad zhrnúť celý príbeh v nadpise...žiadne napätie...myslím, že dosť klišé dej ale vlastne jednoduchý na čítanie...nad ničím sa netreba zamýšľať, len čítať
 fotka
kamic  4. 9. 2011 21:29
hmmm a prosím ťa :milÝ chlapec nie milí...dávaj si na to pozor podobné chyby tam boli viac krát
 fotka
susi8  5. 9. 2011 07:52
dobre opravím !
 fotka
marfushka  24. 9. 2011 21:03
ten nápad sa mi páči. len tá posledná časť. moc negatívna
Napíš svoj komentár