Zrazu niekto ďalší prikráčal na zastávku. Soňa.
"Ahoj!" Zvýskla som na privítanie. Soňa sa zatvárila znepokojene a z toho som si vyvodila že má zlú náladu. Nenechala som ju odpovedať a hneď som sa opýtala: "Čo sa deje?"
"Áále...mám zaracha...kvôli blbej 4 z dejepisu...mala som dohdonuté na dnes večer stretko z mojím vysnívaným a naši mi to celé pokazili! Konečne v živote som s ním mohla niekam ísť...sama! Och..." V jej očiach som videla smútok a následne aj vodopádiky sĺz ktoré jej rozmazali špirálu.
"Soni...no ták! Neboj, určite ešte pôjdete von! Alebo po škole zájdem k tebe a skúsim nejak presvedčiť vašich!"
"Nie, nie...ich nepresvedčíš!"
"Neboj, ja na niečo v škole prídem, to ti sľubujem!" Vďačne sa namňa usmiala a potom už došiel autobus.
Fyzika, slovina, matika...prešli už 3 hodiny a ja som stále na nič neprišla. Teda na nápad ako pomôcť Soni.
"Hej Maja!" Ozvala sa spoza môjho chrbta Klaudia.
"Čo chceš?!" Zagánila som na ňu.
"Hm...ja len že, Rudo sa na teba pýtal, vážne mu nedáš šancu?" Znechutene som sa obrátila a ignorovala hlúpi smiech tých vymetených kráv.
"Ale no ták...Veď by ste sa k sebe hodili!" To mi už došli nervy a vyrútila som sa na ňu ako šialená.
"Ty si taká..." Vystrčila som na ňu ukazovák a pokračovala som: "Krava že až! Ak by si chcela vedieť ja už chalana mám a Rudo to nie je! A mimochodom..." Dala som si menšiu prestávku aby som sa mohla nadýchnuť po tej dlhej spŕške slov: "Rudo sa viac hodí ku tebe ! Lebo obidvaja ste rovnako sprostý!"
Klaudia sa zarazu rozzúrila a začala ma silno šklbať za vlasy. Ja som začala tiež a tak bola z toho hotová pohroma. Mlátili sme sa o dušu. Chlapci sa len nemo prizerali a sem-tam hvízdli (asi na Klaudiu aká je pri tej bitke sexi) a v tom mi svojími obrovitanskými nechtiskami zaškriabla do spodnej pery a tam sa mi pustil miniatúrny vodopádik krvy.
"Tak čo...Máš dosť?" Opýtala sa ma Klaudia. Asi si myslela že už som sa vzdala, že je koniec bitky. Keď v tom som jej dala facku. Normálnu nefalšovanú silnú facku. Ona len vypleštila oči a zakvýlila akoby na ňu spadla poltonová slonica a utiekla na toaletu. V tom vpálila do triedy Amurkočová a zvrieskla: "Čo to tu je?! Prehnalo sa tu tornádo?!" Ani som si nevšimla že okolo nás boli porozhadzované učebnice, perečníky, pravítka a iné školeské potreby. Lavice poodsúvané. A teraz to vizeralo že všetkému som na vine ja. "Dievčenská bitka!" Vykríkol Matúš.
"Ktoré konkrétne dievčatá sa bili a ktorá to začala?!" Zjapala a vražedným pohľadom si prezerala triedu, najmä dievčatá. Všetky dievčatá (okrem mňa) si odstúpili dozadu, jediná ja som mala na hlave katastrofu, zo spodnej pery mi tiekla krv a v rukách som držala Klaudiine chumáče vlasov.
"To vy?" Opýtala sa ma zatiaľ pokojným hlasom. Neisto som prikývla.
V tom do triedy vbehla Klaudia. Mala rozmazanú špirálu, make-up a neprejstajne plakala a nadávala mi do, nechcite vedieť čoho.
Som po škole. Klaudia z toho nejako záhadne vyviazla. Že vraj ja som začala a ublížila som jej na zdraví i psychike, ponížila som ju a strápnila pred celou triedou. Teraz je ešte telesná a potom si tu posedím najmenej dve hodiny. Ani som nestihla vymyslieť nápad pre Soňu. Chudinka, jej rodičia niesu voči nej féroví.
Zazvonilo a všetci sme sa postavili k dverám a čakali na vyučujúceho. Zrazu vbehol do triedy učiteľ telesnej, ktorí však učí chlapcov. Ihneď si všetci začali šepkať niečo v tomto zmysle: "Budeme mať telesnú spolu s chlapcami? To neprežijem!" Učiteľ však ukázal prstom aby sme sa utíšili a zachripnutím hlasom povedal: "Dnes nemáme telesnú, ale ideme sa pozerať na futbalový zápas, prišla iná škola, neďaleko od tiaľto, prosím vás aby ste sa utíšili a nevystrájali." Tak sme teda šli do telocvične...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár