"Čo robíš?" Môj hlas ho asi trochu vystrašil kedže sa trochu strhol no potom sa mu na tvári objavil úsmev.
"Len tak sťahujem filmy, pesničky.."
"Idem sa učesať a obliecť..a koľko je to vlastne hodín?"
"9:56."
"Nemôže...veď iba o 9:00 sme dorazili domov potom som sa šla kúpať a ľahla som si až o 10:15!" Zahučala som.
"Veď si spala celý deň aj celú noc!"
Čože? ..celú deň aj noc? Ja som blázon .. blázon! Asi pôjdem na psychjatrium!
"Pozeráš sa akoby si práve zjedla slizkého slimáka." Zasmial sa.
"Je dobre vedieť že si zomňa robíš srandu.." Zahundrala som.
"Ale čoby, miláčik. Som rád že si si oddýchla. Keď chceš dnes by som ti mohol poukazovať Bratislavu."
"Skvelí nápad...no skôr či neskôr si musím nájsť prácu!"
Asi by som mala zavolať mame..alebo aspoň tete Viktórii..
Síce som im tam nechala list s jansým popisom že budem v poriadku a že nech sa neboja.
"Bratislava je naozaj obrovská." Poznamenala som a odpila som si z kávy.
"To hej..Spomínala si že tu býva tvoj otec nie?"
"Hej, prečo?"
"Nechceš ho ísť zajtra navštíviť?"
"Veď ani neviem kde býva."
"Veď ja ti to už nejak zistím!"
"Ale veď som tu len tretí deň..už sa ma chceš zbaviť?" Zvolala som podráždene. Frederik sa ku mne načiahol a pobozkal ma.
"Teba nikdy." Zašepkal.
"Ja by som ho rada navštívila..ale čo keď ani nebude doma? Bude sedieť v krčme a domov sa dovalí o 1:00 ráno!"
Ale čo môj Dasty? ..kto vie či ešte žije..ale musím to zistiť!
"Určite nebude...nemysli o ňom hneď to zlé, čo keď je úspešný právnik?"
"Prečo potom opustil moju mamu?"
"Možno mal nato iné dôvody..."
Prikývla som.
"Vieš ako sa volal?"
"Karol..."
Frederik sa usmial.
"Aj tak ho nikdy nenájdeme!"
"Ale nájdeme." Odvetil a pobozkal ma.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár