"Prepáč, moja sestra je dosť unavená. Jej reakcie si nevšímaj." Brat namňa prísne pozrel no ja som stále udivene dívala.
"Nie, ja som v poriadku. Ale môj zrak nie. Mária?" Obzerala som si ju akoby v mojej izbe pristála lietajúca loď a z nej vystúpila mimozemšťanka. Naša najväčšia bifľoška v triede a môj brat ? Je 4. na strednej škole. A ona 2. ako sa vôbec oni dvaja mohli dať dokopy?
"Noa? Čo je na tom? Domino poďme preč lebo tvoja sestra namňa strašidelne zíza." Otočila sa a riadne pobozkala môjho brata.
"Fajn, len choďte. Na toto vážne nemôžem pozerať!" Vyhnala som ich z izby a zabuchla som dvere. Zapla som počítač a prezliekla sa do pohodlného trička a teplákov, bavlnené ponožky boli slabo ružovej farby a nohy som zastrčila do kvietkovaných drevákov.
"12 upozornení ?" Zamrmlala som a obzerala som čo nové. Zapla som si billiard na facebook, nikto z mojích kamarátoch nebol online. Preto som šla hrať s hocikým. Načítalo mi rôzných ľudí. Vyhrávala som i prehrávala. Posledný krát som klikla že si zahrám a naskočil chlapec, bol mi nejaký povedomí. Tá fotka akoby som ho niekde videla.
No nezaťažovala som sa tým. Napísal mi na chate, na tom billiardovom.
Dobre hras .. ces ma napukať ?
Bez mihnutia oka som odpísala.
Dakujem, ale nie ved ty tiež super hras ..
Písali sme si takto dlhšie a on mi bol každou správou povedomejší. Stále som cítila v kostiach že už som ho niekde videla.
Len tak zo zaujimavosti som sa opýtala ako sa volá.
Maximilián teda Max..
Táto odpoveď mi priam vyrazila dych.
"Do riti! Prečo ma to nenapadlo podľa mena? To je určite on." Zrevala som na celú izbu.
Si tu ?
Prišla mi správa. Zahrali sme ešte jeden zápas billiardu a on mi dal žiadosť priateľstva. Napísal že by sme mohli hrávať billiard častejšie.


"Cing-Cang!" Ozvalo sa hlasné zvonenie, moje oči sa upierali na strop. Potom bolo chvíľu ticho a zvonenie sa ozvalo znovu a viac krát. Vtedy mi doplo že asi nikto nepôjde otvoriť. Neochotne som vstala a zišla dole. Vlasy strapaté. Otvorila som a vo dverách stál pekný chlapec. Škoda že bol príliš hlúpy.
"Ahoj, doniesol som noviny." Prihlúplo sa usmial a podal mi ich.
"Dík. Ty od kedy roznášaš noviny?"
"Teraz som začal chcel som si nájsť prácu a zarobiť prachy. Inak namňa kočky nejdu." Usmial sa, zase tak prihlúplo a priblížil sa ku mne. Dýchali sme si na tvár. Asi ma chce pobozkať.
"Nie prepáč nemôžem. Nemám umyté zuby a medzi nami ič nie je."
"Fajn a čo tak sa dnes stretnúť u mňa? Potrebujem doučovať." Krásne sa usmial a popravil si nohavice.
"Dobre teda. O 14:00?"
"Fajn. Maj sa kočka." Potom sa moja ruka ocitla na jeho líci a jeho ruka na mojom zadku.

"O 14:00." Pripomínala som si cestou k Borisovi.

 Blog
Komentuj
 fotka
tuttyfrutyflavour  14. 10. 2011 19:23
zaujímavý príbeh...čítam každú novú časť.
 fotka
susi8  15. 10. 2011 14:20
Ďakujem
Napíš svoj komentár