"Čo si dnes oblečiem?" Zývla som a spomínala som na časy keď som nemusela vstávať o 6:00 ráno.
Vybrala som so rifle a tričko s obrázkom huby. Veľká ligotavá huba mala červený klobúčik. Bola to muchotrávka červená. A boli na nej pridané trblietky.
V kuchyni som uvidela Domina ako číta časopis a je v župane. V župane?!
"Ty nejdeš do školy?" Opýtala som sa zarazene.
"Nie." Ticho odpovedal a odpil si z kávy.
"Prečo?" Bola som nahnevaná a chcela som prísť k mame a riadne ju vyfackať. Ja nemôžem ostať doma a on áno?
"Idem k zubárovi." Slabo sa usmial a vyškeril svoje na pohľad krásne zuby."
"Ahá, chudáčik." Vydýchla som a teraz som šťastná že niesom na jeho mieste. Zubárov neznášam.
"Idem ja teda." Vzala som desiatu vložila ju do tašky obliekla som si vetrovku a obula čižmy. Bol november a síce nesnežilo vonku bola ozaj zima.
"Ahoj." Dominik sa pozdravil a ďalej zhrbený a čítal časopis.
Vložila som si do uší MP3 a počúvala hudbu. Do autobusu vošiel Boris. Nepredpokladala som to keďže má auto.
"Ahoj." Prisadol si ku mne a načiahol sa že mi dá pusu.
Tentoraz som sa neodtiahla a aj ja som mu bozk vrátila.
"Ahoj, prečo si nešiel autom?" Opýtala som sa a odložila som si MP3.
"Chcel som ťa vidieť." Usmial sa a opäť ma pobozkal.
Premýšľala som nad ním celú noc. Bozky s ním sú také krásne. On je krásny. Ale neľúbim ho. O čom to je?
"Ďakujem, ale kľudne si mohol ísť autom." Pozrela som sa von z okna a zacítila som jeho ruku. Dal si ju okolo mojích ramien a pritisol ma k sebe. Cítila som sa nepríjemne. Tak skľúčene.
"Prepáč. Boris, o čo ti ide?" Pozrela som sa mu priamo do očí a on sklopil zrak na moje stehná.
Zdvihla som mu tvár a prešla po jeho hebkej pokožke. Kto vie či sa ráno holí. Teda či si holí bradu. Vizerá to že nie.
"O teba. Si taká úžasna. Som s teba úplne mimo a vzrušený. Keď ťa vidím srdce sa mi rozbúši ako 100 zvonov a chcem aby si bola len moja." Objala som ho a naozaj som cítila ako silno mu bije srdce.
"Vieš je to od teba veľmi milé. Ale mne sa zdá že ti ide o jedno." Pozrela som sa do zeme a Boris dobre vedel čo myslím.
"Tak to si na omyle. Počuj kráska ide mi aj o to. Ale hlavne chcem aby si bola moja. Aby sme trávili spoločné chvíle a aby si ma častejšie doučovala matiku." Naše oči sa zavreli a pobozkali sme sa. Trvalo to hodnú chvíľu až potom sme si všimli že autobus zastavil na zástavke pred školou a máme vystúpiť.
"Vidíme sa potom láska." Zakryčala som na Borisa a cítila som sa šťastná.
"Stela máš 1, ty si sa učila alebo čo?" Profesorka nemčiny sa zasmiala a ukázala mi test.
"Práveže nie." Zamrmlala som a sadla som si do lavice.
"Čo sa s tebou deje? Si nejaká, šťastná." Zahučala Mima a pozrela sa namňa.
"No vieš. Ja vlastne... ja a Boris... vlastne." Koktala som a zrazu mi prišla SMS-ka.
Ahoj zlatko, chýbaš mi. Na prestavke sa musime stretnúť. Lubim ta. Boris.
Mirka mi vytrhla mobil z ruky. Čítala a potom sa jej na tvári objavil široký úsmev.
"Chodíte spolu?"
"Hej, dneska v autobuse sme sa zase bozkávali a ja mu viac nedokážem odolať." Zachychotala som sa a vtedy som si všimla že namňa profesorka upiera pohľad.
"Stela za to že si dostala 1 neznamená že sa máš na hodine rozprávať so spolusediacov."
"Bavili sme sa po nemecky." Odpovedala som a spravila som riadny úškrn. Mirka ma uštipla do ruky a ja som len vypúlila oči akoby som chcela zvriesknuť od bolesti.
"On nepríde." Zavzlykala som. Čakala som na Borisa na chodbe.
"Ale príde." Zrazu niekto kráčal zo schodov a bol to Boris.
"Idem." Mirka odišla a ja som sa vrhla Borisovi do náručia.
"Myslela som že neprídeš.
"Neboj sa zlato. Som tu poď ideme sa bozkávať." Usmial sa a ťahal ma za skrinky. Šla som za ním sadla som si na jeho kolená a bozkávali sme sa až priveľmi vášnivo. Keby nás niekto načapal je z toho riadny brúser.
Zrazu sa ozval školský zvonec a museli sme sa rozlúčiť. Každé odlúčenie od neho bolo pre mňa bolestivé. Prešla hodina biológie a slovenského jazyka. Obúvala som čižmy a obliekala vetrovku. Prezvonila som Borisovi lebo som sním chcela ísť domov.
"Prídeš dnes ku mne?" Ozvala sa Mirka z poza môjho chrbta.
"Prepáč, ale chcela som ísť k Borisovi." Zamrmlala som a dívala som sa na celú chodbu či ho niekde neuvidím.
"Ahá. Tak ja idem. Ty ideš aj tak s Borisom." Mirka sa otočila na odchod.
"Počkaj! Mirka, ty si naj kamoška a vždy budeš. Ale Boris je môj chlapec a ja som z toho nadšená. Ty keď si chodila s Aďom tiež si sa mi venovala menej. Prosím pochop to." Objala som kamarátku a tá sa slabo usmiala.
"Ahojte dámy." Pozdravil sa nám Boris.
Mirka sa začervenala a ja som ho pobozkala.
"Budeme len počítať?" Zakvýlil Boris a odopol mi podprsenku.
"Brzdi. Tvoji rodičia sú doma a ja nechcem mať problémy." Podprsenku som si dôkladne zapla a písala ďalej. Borisa to očividne nebavilo a dal si slúchatka do uší.
"Fajn idem domov." Boris ma čapol po zadku a stiahol ma na gauč. Vytiahol si slúchatka z uší a počítal.
Vypočítali sme spolu asi 5 príkladov.
"Musím ísť Boris, ahoj."
"Čo som zase urobil?"
"Nič ale je večer. Musím ísť."
"Odveziem ťa."
"Nie, ty si pil. Len ostaň doma. Ja to zvládnem." Pobozkala som ho a cítila som whisky.
Kráčala som po chodníku. Bola tma a chladno. Zrazu sa oproti mne zjavila skupinka na poli opitých chlapcov.
"Aha! Nejaka babenka nám ide!" Vrešťali po mne. Všetci mali v ruke cigaretu iba jeden mal hlavu sklonenú dole a mal ju zakrytú kapucňou.
Pritisli ma k stene a postavili sa okolo mňa.
"Dajte mi pokoj!" Jeden prišiel ku mne a začal ma obchytkávať a snažil sa mi dať dole vetrovku.
"Prestaň!" V hlase som cítila plač.
Jeden chalan mi strelil facku a ja som pustila prúdy slz.
"DOSŤ!" Skrýkol jeden chalan zo skupiny a postavil sa predo mňa akoby ma chcel brániť.
"Nie je len tvoja!" Zagánil iný.
Ten chlapec sa obrátil a dal si dole kapucňu....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár