"Melinda!" Mohla som kryčať. Ona už bola ďaleko predomnou. Namiesto toho aby som uháňala za ňou som počkala na svojho ďalšieho psíka. Malá borderská kólia. Toby, mladé šteňa ktoré ledva dobehlo za mnou a nieto ešte za Melindou.
"Tak poď ! Drobec, ideme za Melindou." Zapla som ho za vôdzku a vzala na ruky. Upaľovala som cez lúku a celý čas som šialene vykrykovala meno bláznivej labradorky.
Asi po 10 minútach som sa zastavila pri rieke kde som zbadala Melindu. Pila vodu, ani sa jej nečudujem. Behala v kuse ako šialená.
"Melinda! Poď sem!" Skrýkla som a Melinda sa ešte raz napila a prišla ku mne. Zapla som ju na vôdzku a šla som domov.
Keď sme prišli domov. Zavrela som za sebou dvere a zamkla som. Bol už večer a v malom dome ďaleko od mesta som bývala sama. Vôbec sa mi tu nepáčilo, ale je to lepšie ako bývať na ulici.
Potom so dôkladne poumývala psom mysky a naliala čerstvú vodu.
Toby už ležal vo svojom prútenom košíku a podriemkávala. Zato Melinda chodila po dlážke a vizerala byť veľmi nervózna.
"Čo sa deje moja?" Milo som sa jej prihovorila a poťľapkala ju.
Melinda namňa skľúčene pozrela a odišla.
"No jasné. Treba ti cikať. Och Melinda. Nemala si piť toľko vody..no nič keď musíš tak musíš.." Teraz som ju pre istotu zapla na vôdzku a vyšla pred dom. Melinda si čupla na trávnik a spravila svoju potrebu. Potom namňa pozrela akoby čakala že ju pohladkám.
"Dobré dievča. Ale teraz už vážne poďme dnu, je to tu strašidelné."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár