Počasie bolo krásne. Slnko svietilo, ba až žiarilo. Fúkal jemný vietor a obloha bola čistá, krásna, modrá. Všetko bolo tak úžasne. Vrátila som sa do svojho útulku.
Všetko bolo tak krásne že to mohol byť len sen...
Cítila som jemné oblozovanie na lalôčku uchu.
"No jasné...Melinda!" Obzrela som sa a na moje prekvapenie tam bol malí kríženec.
"A ty maličký prečo nespíš?" Zasmiala som sa a poškrabkala som ho. Melinda to asi začula a škaredo sa namňa pozrela.
"Ale Melinda, nesmieš sa urážať. Oblizovanie môjho ušného lalôčku je príjemnejšie ako štekanie priamo do ucha." Povedala som a poťapkala som aj Melindu.
Naraňajkovala som sa. Potom som vzala psy na malú prechádzku. Poobede som šla na úrad ohlásiť stratenie psíka.
"Dobrí deň, včera večer mi niekto neznámi položil pred dvere škatuľu s malím psom. Je to kríženec. Chcem aby ste ohlásili či sa náhodou niekomu nestratil."
"Fajn. Kde je ten pes zatiaľ umiestnený?"
"Je u mňa. Keď sa nenájde majiteľ, musíme nájsť náhradného."
"Nie, nie...vy nájdete náhradného majiteľa. Keď nie a nebudete chcieť, bez problémov ho odstrelíme." Povedal starší pán s fúzami a podal mi ruku.
Obliala ma horúčka. Čo si myslí? Ach !
Kráčala som po ceste domov. Stále som rozmýšľala ako nájdem majiteľa malému psíkovi keď v tom som zbadala tri psy. A boli mi riadne povedomé!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár