Damon sedel v lese na vysokom strome a lenivo sledoval tmavú krajinu. Pripadala mu ako jeden malý obrázok, jeden malý svet v ktorom šéfuje jedine on. Elena je jeho kráľovna temntoy a Stefan?
Stefan je ich sluha. Damon ďalej potichu rozmýšľal. Rozmýšľal aj nad tým že Elena nikdy nebude jeho, že Stefan musí mať stále to lepšie.
Damona z jeho premýšľania prebudili hlasy pod ním.
"Hmm...mm...nejaká mladá rodinka ..ach ..dal by som si ..toľko čerstvej krvy ...a sú až piati....mm.."
Damon potichu zoskočil zo stromu a pomali sa prikrádal za veľkou slasťou.
Už, už keď chcel zaútočiť si niečo uvedomil.
"Kto vie čo by povedala Elena? Zase by znenávidela o niečo viac, je to vždy keď niekomu ublížim. A čo ti povedala minule Damon?"
"Damon! Prekvapuješ ma, si lepší a si rovnako krásny ako tvoj brat Stefan ..lenže jeho miluj..."
"A bla, bla, bla .." Povedal si Damon.


Damon sa rozhodol že túto šťastnú rodinku nechá na pokoji, no veľmi by ho naštvalo keby videl iného upíra ako si pochutnáva na tej šťavnatej krvi...aach...
Damon sa striasol týchto lákavych myšlienok a rozhodol sa že sa vráti do penziónu.


Vošiel a na svoje prekvapenie zbadal najkrajšie stvorenie sveta. Bol pri nej za sekundu a mal chuť zakusnúť a vyciciať. Ale to by nikdy neurobil, namiesto toho sa očarujúco usmial.
"No ako bolo na love?" Povedala jeho kráska Elena, už len keď počul jej úžasne jemný hlas myslel že omdlie ale bol to silný upír, toto nie.
"Hrozne ..vieš šla tam jedna chutná mladá rodinka ..ale nemal som náladu ..teda dal by som si ...ale som dobrí upír, ako si povedala."
"Damon? Dúfam že si nikomu neublížil..." Povedala Elena a nahodila tie najsmutnejšie a najkrajšie oči aké kedy Damon videl.
Priblížil sa k nej a boli si tak blízko že keby nevošiel Stefan a všetko nepokazil isto by sa pobozkali.
"Damon čo to robíš? Prac sa od nej!"
"Idem si ľahnúť." Povedal Damon a ešte raz sa očarujúco usmial a odišiel.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár